Americkú neutralitu ukončili ponorky a telegram, USA napokon z prvej svetovej vojny profitovali najviac Bolo to rozhodnutie, ktoré zásadným spôsobom zmenilo dovtedajšiu americkú zahraničnú politiku a významne sa podpísalo aj pod neskoršie rozloženie síl a usporiadanie sveta. Pred 105 rokmi vyhlásili Spojené štáty vojnu Nemecku a po boku Francúzska, Veľkej Británie a ďalších krajín Dohody sa zapojili do prvej svetovej vojny. I. Svetová vojna
Nacista, ktorý zachraňoval česť Ameriky. Rakety Wernhera von Brauna písali históriu, ale aj zabíjali Raketový konštruktér Wernher von Braun, ktorý sa narodil pred 110 rokmi, sa ani vo chvíľach najväčšej slávy nezbavil temného tieňa svojej minulosti. Profily
Zabudnutá dohra Veľkej vojny: Američania bojovali v Rusku niekoľko mesiacov, plány im nevychádzali Američania sa vylodia v prístave Archangeľsk a smerujú na juh. Ďalší vojaci pod vlajkami s hviezdami a pruhmi postupujú pozdĺž železnice od Vladivostoku. V čase vojny na susednej Ukrajine a nebývalej eskalácie napätia medzi silami NATO a Ruskom by takéto správy vyznievali nebezpečne, priam fatálne. V každom prípade v roku 1918 ... I. Svetová vojna
Prezident, ktorý urobil z USA veľmoc: Franklin D. Roosevelt prispel k porážke Hitlera, Stalin ho očaril Hoci štart do život mal ako dieťa z dobrej rodiny bezproblémový, o svoje miesto na slnku musel bojovať. So zákernou chorobou, ktorá ho upútala na invalidný vozík, s hospodárskou krízou, atentátmi aj peklom druhej svetovej vojny. To všetko ako charizmatický, no aj značne manipulatívny prvý muž Spojených štátov. Profily
Koniec obávaného gangstra: Al Capone dožíval ako troska, neškodný a paralyzovaný chorobami Muž, ktorého meno sa stalo v období prohibície v Spojených štátoch amerických symbolom organizovaného zločinu zomrel pred 75 rokmi. Profily
Z okraja priepasti na vrchol: Samuel Colt vyzbrojil Ameriku a v podnikaní predbehol dobu Keď slávny výrobca zbraní Samuel Colt pred 160 rokmi zomrel, patril k najbohatším Američanom. No stačilo málo a mohlo byť všetko inak. Staršie dejiny
Biblia v jednej ruke a v druhej sekera. Carrie Nationová rozbíjala bary, aby chránila mužov pred opilstvom Carrie Nationová, ktorá sa narodila pred 175 rokmi, sa preslávila ako svojrázna bojovníčka proti alkoholizmu. Staršie dejiny
Francúzka, ktorá sa stala symbolom Ameriky. Stačilo málo a Socha slobody nemusela stáť v New Yorku Je asi najslávnejšou prisťahovalkyňou do Spojených štátov. Familiárne ju volajú Socha slobody a v New Yorku sa „usadila“ pred 135 rokmi. Staršie dejiny
Keď americký Sever bojoval s Juhom: Yankeeovia a rebeli sa pretekali aj v technike a nápadoch Najkrvavejší ozbrojený konflikt v dejinách Severnej Ameriky si vyžiadal krutú daň – zahynulo v ňom približne 620 000 vojakov a 50 000 civilistov. Občianska vojna v USA však patrila k prelomovým medzníkom histórie, obe strany totiž využívali počas bojov mnohé vynálezy a inovatívne riešenia. Spor medzi Úniou a Konfederáciou ... Staršie dejiny
Debakel v Zátoke svíň: Invázia mala zvrhnúť Castrov režim, nakoniec ho ale posilnila Podľa odtajnenej správy inšpektora CIA bola za fiasko akcie zodpovedná americká spravodajská služba, ktorá ju zle pripravila a nedobre koordinovala. Členovia Brigády 2506 zase vinili z neúspechu prezidenta J. F. Kennedyho. Studená vojna
Manželov Rosenbergovcov popravili za špionáž, podiel ich viny je dodnes predmetom diskusií Julius a Ethel Rosenbergovci sa stali jedinými civilistami, ktorí boli v Spojených štátoch amerických popravení za špionáž. Studená vojna
Naprieč kontinentom spadla železná opona. Churchillove slová boli predzvesťou studenej vojny Pred 75 rokmi, necelý rok po skončení druhej svetovej vojny, vyzval bývalý britský premiér demokratický svet, aby sa zomkol proti komunistickému nebezpečenstvu. Studená vojna
Ikonická priehrada: Skrotila mohutnú rieku a jej stavba pomohla prekonať aj dopady hospodárskej krízy Hooverova priehrada, ktorú dokončili pred 85 rokmi, sa stala jedným zo symbolov Spojených štátov amerických. Nové dejiny
Incident v autobuse zmenil Ameriku: Prípad Rosy Parksovej otvoril cestu k ukončeniu segregácie Priestupok, ktorého sa pred 65 rokmi v meste Montgomery dopustila Rosa Parksová, sa síce v tom čase nevymykal z bežného rámca porušení segregačných nariadení, napriek tomu prerástol do nečakaných rozmerov a z nej urobil hrdinku boja proti rasovej diskriminácii. Nové dejiny
Strastiplná cesta do „zasľúbenej krajiny“: Nových osadníkov privítali v Amerike kruté podmienky Preplnená loď Mayflower viezla pred 400 rokmi odvážnych osadníkov z Európy na americký kontinent. Staršie dejiny
Bodku za 2. svetovou vojnou dala kapitulácia Japonska, nie všetci vojaci jej však uverili Porazené Japonsko podpísalo kapituláciu pred 75 rokmi, necelý mesiac po tom, ako Američania zvrhli atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki. II. Svetová vojna
Legendárna väznica Alcatraz: Ujsť sa z nej nedalo, piati väzni však aj tak bez stopy zmizli Malo povesť najprísnejšie stráženého amerického žalára, z ktorého sa nedá ujsť. Väzením na ostrove Alcatraz, opradeným viacerými legendami, prešlo počas necelých troch desaťročí jeho existencie 1 575 trestancov. Prvých tam priviezli pred 86 rokmi. Nové dejiny
Prvý padlý Američan: Vojnu, v ktorej Briti prišli o 13 kolónií, rozpútala šarvátka na moste Keby dostal guľku do srdca o pár sekúnd neskôr, nemal by dnes v americkom Massachusetts sochu a jeho meno by nikto nepoznal. Pred 245 rokmi sa však farmár Isaac Davis stal historicky prvou obeťou americkej vojny za nezávislosť, na ktorej konci bol vznik dnes najmocnejšej krajiny sveta. Staršie dejiny
Tajná misia sa zmenila na blamáž. Sovietom sa dostalo do rúk americké špionážne lietadlo aj s pilotom Pred 60 rokmi zostrelila sovietska protivzdušná obrana nad svojím územím americké výzvedné lietadlo U-2. Kremľu sa podarilo zadržať nielen údaje, ktoré chceli USA získať, ale zajať aj pilota. O tom však mlčal a čakal, ako zareaguje Biely dom. Studená vojna
Atentát, ktorý rozdelil Ameriku: Booth chcel prezidenta Lincolna uniesť, potom však zmenil plán Mnohí Američania ho považujú za najlepšieho prezidenta, akého kedy mali. S jeho menom sa spája zrušenie otroctva i boj za jednotu krajiny, ktorý mal podobu krvavej občianskej vojny. Pred 155 rokmi, len pár dní po jej skončení, sa však Abraham Lincoln stal obeťou atentátu. Staršie dejiny
Voda v rieke vrela, tavili sa železné konštrukcie. Najničivejší nálet 2. svetovej vojny smeroval na Tokio Pred 75 rokmi podnikli Američania devastujúci nálet na hlavné mesto japonského cisárstva. II. Svetová vojna
Malý ostrov dobyli Američania za cenu ťažkých strát, do histórie sa tam zapísal aj rodák zo Slovenska Na Iwo-džime narazili pred 75 rokmi príslušníci americkej námornej pechoty na nečakane tvrdý odpor Japoncov. II. Svetová vojna
„Vznešený experiment“, ktorý zlyhal. Prohibícia priniesla Amerike najmä problémy a finančné straty Pred 100 rokmi sa v Spojených štátoch amerických začala slávna, ale aj neúspešná prohibícia. Nové dejiny
Keď aj Spojené štáty mali cisára: Norton I. vládol dekrétmi, niektoré jeho vízie sa aj naplnili Výzorom pripomínal tuláka, celý jeho majetok mal hodnotu pár dolárov, keď však pred 140 rokmi zomrel, noviny písali Le Roi est mort – kráľ je mŕtvy. Nie div, Joshua Abraham Norton, alias Norton I., sa skutočne pýšil titulom amerického cisára. Staršie dejiny
Iránski radikáli držali po prepade americkej ambasády rukojemníkov v zajatí 444 dní K udalosti, ktorá dodnes ovplyvňuje vzťahy medzi USA a Iránom, došlo pred 40 rokmi. Nové dejiny
Prvá poprava ženy na elektrickom kresle vyvolala rozruch, chúlostivý problém musel riešiť aj kat Narodila sa pred 170 rokmi ako Martha Garretsonová. Ako 44-ročná sa vydala za vdovca Williama Placea a o päť rokov neskôr zabila jeho dcéru. Do histórie sa „zapísala“ tým, že sa stala prvou ženou popravenou na elektrickom kresle, čo na konci 19. storočia vzbudilo rozruch a debaty. Staršie dejiny
Z Afriky odvliekli do otroctva 20 miliónov ľudí, polovica z nich cestu do Ameriky neprežila Prvá loď s africkými otrokmi priplávala do amerického Jamestownu pred 400 rokmi. Staršie dejiny
Najväčšie povstanie otrokov v Amerike trvalo iba pár dní, malo však významnú dohru Mali politický rozhľad, vojenské znalosti a povstanie dôkladne plánovali. Ich cieľom nebolo nič menšie než černošská republika a ich inšpiráciou nič skromnejšie než Deklarácia práv človeka a občana. Louisianské povstanie otrokov bolo výnimočným aktom pokusu o slobodu. Staršie dejiny
Prohibičné fiasko: Američania pochopili, že keď zakážu alkohol, ľudia budú piť oveľa viac Najznámejší zákaz v amerických dejinách trval bezmála štrnásť rokov a priniesol úplne opačný efekt, než jeho strojcovia dúfali a chceli. Zrušili ho 5. decembra 1933 a v USA sa tak mohol opäť legálne vyrábať a predávať alkohol. Nové dejiny
Neznámy senátor rozpútal v USA protikomunistickú hystériu, mnohým zničila kariéru i život Vďaka kampani, ktorú rozpútal, sa pôvodne bezvýznamný senátor stal jednou z najznámejších postáv americkej histórie. Studená vojna
Keď anektovali Američania. Takto USA získali Havaj Po štátnom prevrate z roku 1893 povstalci zložení prevažne z občanov Spojených štátov zvrhli kráľovnú. Staršie dejiny
Tajné experimenty na ľuďoch: Spojené štáty plošne šírili baktérie medzi civilistami Američania medzi rokmi 1949 až 1969 úmyselne rozšírili potenciálne nebezpečné biologické látky medzi civilistami. Studená vojna
Američania stratili pri tréningovom lete vodíkovú bombu, už 60 rokov ju nemôžu nájsť Po havárii bombardéra a stíhačky počas tréningového letu musel pilot zhodiť do mora tri a pol tonovú vodíkovú bombu. Armáde, ani amatérskym hľadačom sa ju však nepodarilo ani po 60 rokoch nájsť. Navyše existuje možnosť, že bomba bola počas tréningu plne funkčná. Studená vojna
Útok komunistov Američania odrazili, aj tak to však bol začiatok ich konca vo Vietname Ani rozdrvenie ofenzívy Tet vietnamských komunistov pred 50 rokmi nezastavilo. Studená vojna
Zlatá horúčka zmenila Ameriku, pre mnohých sa však sen o bohatstve skončil peklom Zlatá horúčka v Kalifornii pred 170 rokmi výrazne zasiahla do chodu amerických dejín. Staršie dejiny
Americká loď sa po námornom incidente stala súčasťou severokórejskej propagandy Keď prišla pred jedenástimi rokmi do Pchjongjangu delegácia USA, aby prevzala pozostatky svojich vojakov, ktorí padli kórejskej vojne, zašli jej členovia aj k rieke Potong. Pozreli sa tam na jedinú americkú loď zadržiavanú cudzím štátom. Severokórejčania sa jej zmocnili 23. januára 1968. Studená vojna
Korunovačný klenot si Američania chceli nechať ako vojnovú korisť, museli ho ale vrátiť Pred 40 rokmi sa svätoštefanská koruna po nátlaku Európy vrátila zo Spojených štátov do Maďarska. Nové dejiny
Zrod kultovej metropoly: Manhattan kúpili Holanďania od indiánov za 60 guldenov New York v tej podobe, ako je známy dnes, vznikol pred 120 rokmi. Nové dejiny
Najtragickejší teroristický útok v Európe: Lietadlo sa po výbuchu zrútilo na mesto Trosky lietadla, telá cestujúcich a batožina naplnená vianočnými darčekmi dopadli na mestečko Lockerbie. Nové dejiny
Americká stíhačka verzus sovietsky bombardér. Letec prezradil, čo sa cez studenú vojnu stalo Snímka, ktorá vznikla počas studenej vojny zachytáva americkú stíhačku pri výkrute tesne nad sovietskym bombardérom. Jej príbeh má prekvapujúcu pointu. Studená vojna
Sovieti, sprisahanie tajných služieb či vyšinutý Oswald. Prečo musel Kennedy zomrieť? Kennedyho zavraždili pred 54 rokmi v piatok 22. novembra 1963 v texaskom Dallase. Studená vojna
Príbeh neuveriteľného hrdinstva: Vážne zranený medik bol nezastaviteľný, prežil aj pád vrtuľníka Gary Rose dostal Medal of Honor až po 47 rokoch, pretože jeho misia bola tajná. Studená vojna
Obchod, pri ktorom sa mnohí chytali za hlavu. Američania dali za „horu ľadu“ sedem miliónov Pred 150 rokmi sa Aljaška oficiálne stala územím Spojených štátov amerických. Staršie dejiny
Keď jadrová vojna visela na vlásku. 13 dní, počas ktorých sa svetu zatajil dych Kubánska kríza je považovaná za moment, keď mal svet pravdepodobne najbližšie k veľkej jadrovej vojne. Studená vojna
Americká ústava má 230 rokov, zo všetkých jej dodatkov sa neosvedčil iba jeden Ústavu Spojených štátov amerických podpísali 17. septembra 1787 vo Filadelfii. Staršie dejiny
