Šesť tridsaťsekundových sekvencií dokáže to, čo nezvládne deväťdesiat minút behu. Môže významne prospešne zmeniť molekulárne zloženie krvi.
A podporiť tak kardiometabolické zdravie, ochranu pred obezitou a cukrovkou druhého typu. Dôležitá je intenzita, hovorí aktuálna štúdia, ktorá pracovala s konkrétnou podobou krátkych pohybových intervalov, píše iDnes.cz.
Cvičenie nepôsobí len na svaly, nevedie len k spaľovaniu kalórií. Vie v tele spustiť chemickú reakciu, vie ovplyvniť, ako medzi sebou komunikujú vnútorné orgány prostredníctvom krvného obehu.
Inak povedané, dokáže byť spúšťačom, ktorý svaly prinúti vypustiť signály, ktoré potom menia správanie orgánov. Ako sa však efekt líši podľa miery intenzity fyzickej aktivity?
Práve na to hľadala odpoveď práca Rockefellerovej univerzity. Na jednej strane zohľadnila široko odporúčaný a zavedený pohyb, beh alebo jazdu na bicykli v strednom tempe, kedy zvládame konverzovať bez toho, aby sme strácali dych.
Jeho efekty porovnávala s oveľa energickejšou aktivitou. So šprintmi čo najväčšou rýchlosťou, s maximálnym úsilím, ktorého je človek schopný. Výbušnými, ale krátkymi úsekmi.
V článku sa ešte dočítate:
- Šprinty zmenili stovky proteínov v krvi.
- Dlhý mierny pohyb mal výrazne slabší účinok.
- Tukové bunky dostali signál spaľovať zásoby.
- Výsledky podporila veľká zdravotná databáza.
Dostupné pre predplatiteľov 
Presnejšie povedané, práca vydaná v m...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
