Liter džúsu denne je to najlepšie
Skutočnosť: Na dodanie dennej dávky vitamínov stačí deci denne. Džúsy sú navyše energetickou bombou. Liter stopercentného pomarančového džúsu s nápisom „bez cukru“ má v sebe rovnakú energiu ako 22 až 25 kociek cukru (teda takmer toľko, ako má Coca-Cola).
Nápis „bez cukru“ pritom znamená, že do nápoja nie je pridávaný cukor navyše. Džúsy však obsahujú hromadu cukru z ovocia (fruktózy). Naopak, neobsahujú vlákninu – a nepomôže ani to, keď sa tam pri výrobe pridá. A mimochodom: väčšina džúsov je robená z koncentrátu. Fruktóza sa tiež veľmi často používa ako sladidlo v nealkoholických sladených nápojoch, sirupoch atď. Dôvodom je výrazne nižšia cena, pretože sa vyrába z kukurice.
Maslo, masť? Jedzte rastlinné tuky
Skutočnosť: Všeobecne to platí, na druhej strane sú aj medzi rastlinnými tukmi veľké rozdiely. Tie tropické (palmový, palmojadrový, kokosový) obsahujú totiž veľmi podobný pomer „nezdravých“ nasýtených kyselín ako živočíšne tuky. Nasýtené kyseliny zvyšujú koncentráciu „zlého“ LDL cholesterolu, čo podporuje ukladanie tukových častíc v stenách tepien, a to ďalej vedie k horšiemu prietoku krvi, a teda k zvýšeniu rizika kardiovaskulárnych chorôb…
Napríklad kokosový tuk, ešte nedávno označovaný za superpotravinu, obsahuje až 90 % nasýtených kyselín, palmový okolo 50 %, teda viac ako bravčová masť – záleží samozrejme na úprave. Ostatné rastlinné oleje majú nasýtených mastných kyselín len 10 až 20 % a prevažujú u nich zdravšie nenasýtené kyseliny…
„Maslo je však na nasýtené mastné kyseliny vôbec najbohatšie. Na druhej strane: ak sa zameriame len na sledovanie nejakej jednej zložky, často prehliadneme kontext,“ upozorňuje internista Michal Vrablík. Inými slovami: záleží hlavne na tom, čo ďalšie jeme.
A tiež na množstve a kvalite daného tuku. Mimochodom, na vyprážanie (pri ktorom v kuchyni používame tuky vôbec najčastejšie) sú za najlepšie považované dva oleje: olivový a repkový. Olivový však nie panenský, teda za studena lisovaný, ten sa používa do šalátov.
Nie je totiž rafinovaný (prečistený), takže v ňom zostávajú zvyšky dužín olív. Keď ho zahrejete k 200 °C, začnú sa pripaľovať, a môžu vznikať karcinogénne látky. Rafinovaný olivový olej je naopak zbavený všetkých prímesí a má bod zadymenia (t. j. keď sa začne prepaľovať) 210 °C.