Chlieb so šunkou a syrom. Touto obľúbenou klasikou, nech sa zdá akokoľvek bez fantázie, začína deň veľká časť Slovákov v produktívnom veku. V online ankete spoločnosti Powerlogy z roku 2020 uviedlo deväť z desiatich respondentov, že raňajkujú. Tretina si najčastejšie dávala chlieb s niečím slaným a pätina kašu.
Jedli tí, čo museli
Ľudstvo sa nerozmaznávalo raňajkami odjakživa. Starí Rimania síce poznali ientaculum – jednoduché ranné jedlo z chleba, syra, olív či zvyškov –, no ani v stredovekej a ranej novovekej Európe nebol dnešný model troch pravidelných jedál bežný.
Rytmus jedla sa líšil podľa regiónu, spoločenskej vrstvy, ročného obdobia i druhu práce. V mnohých prostrediach dominovali dve väčšie jedlá denne.
Podľa britského historika Iana Mortimera sa pred rokom 1500 raňajky spájali najmä s praktickou potrebou. Dostávali ich deti, starí a chorí ľudia, cestujúci či pracujúci vstávajúci pred svitaním. Vyššie vrstvy ich dlho nepotrebovali a príliš skoré jedenie mohlo zaváňať obžerstvom. Až v 16. storočí sa raňajky rozšírili aj medzi šľachtu.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo boli halušky kedysi raňajkovým jedlom.
- Ako reklama zmenila pohľad na ranné jedlo.
- Čo štúdie ukazujú o raňajkách a chudnutí.
- Kedy môže čas prvého jedla ovplyvniť zdravie.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
