Cukor jeme aj bez sladkej chuti. Odborníčky ukazujú, kde všade sa skrýva a ako pôsobí na telo

Good morrow, my Lady, vycerí pokazené zuby na šľachtičnú v sedemnástom storočí anglický džentlmen, aby jej nepriamo dokázal, že tiež patrí k vyššej spoločenskej vrstve v krajine.

Pokazené zuby predstavovali v tom čase dôsledok luxusu. Ľudia si všímali, že kvôli častej konzumácii cukru „zdobia” najmä bohatých.

Výživová špecialistka: Mozog cukor nepotrebuje. Telo si glukózu dokáže vyrobiť samo

„Biele zlato“

Cukor patril po stáročia medzi najvzácnejšie a najdrahšie suroviny na svete. V stredovekej Európe si ho mohli dovoliť len bohatí obchodníci a šľachtici. Predával sa v lekárňach, lekári ho odporúčali na tráviace ťažkosti, posilnenie organizmu či na kašeľ.

V trinástom až pätnástom storočí sa jeho cena šplhala k sumám, za ktoré sa predávali najvzácnejšie druhy korenín. Do osemnásteho storočia sa väčšinou dovážal z kolónií s cukrovou trstinou. Zlom nastal začiatkom devätnásteho storočia, keď sa začal priemyselne vyrábať z cukrovej repy. Jeho cena výrazne klesla a postupne sa stával dostupnejším pre všetkých.

Historici odhadujú, že pred približne 200 rokmi skonzumoval priemerný človek asi 20-krát menej cukru než dnes. Podľa nutričnej terapeutky Judity Tkáčovej najväčšou zmenou nie je až tak to, koľko cukru jeme, ale to, ako a kde ho konzumujeme.

„Kedysi bol cukor najmä prísadou do pečenia, bodkou za dobrým, kvalitným jedlom, sviatočnou pochúťkou. Postupne sa stal nenápadnou súčasťou bežných potravín – cereálií, omáčok, ochucovadiel, jogurtov. V samotných dezertoch nájdeme často rôzne „zdravšie“ náhrady, ako čakankový sirup či nekalorické sladidlá, no cukor nezmizol. Presunul sa do bežného denného jedálnička tam, kde by sme to najmenej čakali. Práve táto neviditeľná konzumácia je z pohľadu zdravia oveľa významnejšia než obyčajné koláče,“ hovorí pre HN magazín výživová expertka.