Pôsobíte aj v ortopedickom tíme Centra pohybovej medicíny profesora Pavla Kolářa, vyhláseného fyzioterapeuta. Ako funguje spolupráca fyzioterapeut – ortopéd?
Pavla Kolářa si veľmi vážim, z fyzioterapeutickej stránky ho jeho kolegovia aj pacienti považujú za geniálneho. Má veľmi dobré analyticko-syntetické myslenie, v rehabilitácii je nepochybne českým guru tohto odboru. Navyše k veľkej manuálnej skúsenosti pridáva vedu. Keď sa však potom dostaneme do istých detailov vzťahu fyzioterapeut – ortopéd, máme niekedy na veci rozdielny názor.

​Máte na mysli skutočnosť, že fyzioterapeuti pomáhajú od bolesti, ale neliečia?
Takto razantne sa to povedať nedá. Je potrebné rozlíšiť, či sú naše ťažkosti funkčného rázu, alebo za nimi v pozadí stojí nejaká anatomická chyba. Je množstvo pacientov, ktorí päť rokov behajú po doktoroch a rehabilitáciách s boľavým chrbtom, ale nikto sa neobťažuje urobiť im obyčajný röntgen bedier. Rovnaká situácia je s pseudodiagnózou natiahnuté slabiny. Tam hrá rehabilitácia negatívnu úlohu. Bolesť má totiž v tomto prípade signálny charakter, upozorňuje na problém. Lenže fyzioterapeuti sú naozaj šikovní, schopní veľmi dobre pomôcť od bolesti, a tým zatieniť príznaky. Pacient ide na rehabilitáciu, odblokujú mu bedrovú chrbticu a ide sa ďalej. Ale o chvíľu to začne bolieť znova... Na druhej strane, po tom, čo Pavel Kolář prijal za svoju myšlienku femoroacetabulárneho impingementu (FAI), už sú poučení aj jeho kolegovia a žiaci. (Pri femoroacetabulárnom impingemente ide o mechanický stret pri pohybe v bedrovom kĺbe, keď dochádza k predčasnému kontaktu krčka alebo hlavice s okrajom jamky. Je to dané buď nevhodným tvarom a orientáciou jamky, alebo nesprávnym tvarom hlavice a krčka. To potom vedie k poškodeniu chrupaviek v bedrovom kĺbe aj k poškodeniu labra, teda zosilneného okraja jamky, a tým k rozvoju degeneratívnych zmien a artrózy, čo sprevádza bolestivosť v bedrovom kĺbe s postupným obmedzením pohybu, pozn. red.)

Do akej miery súvisia bolesti bedier a chrbta?
Sú štúdie, ktoré preukázali, že v súbore 100 pacientov, ktorí prídu do ordinácie s bolesťou v krížoch a ktorým urobíte zobrazovacie vyšetrenie bedra, až 75 percent z nich má bedro choré. Vzťah bolesti bedrovej chrbtice k bedrovému kĺbu si mnoho lekárov, a to aj ortopédov, bohužiaľ, ani dnes neuvedomuje. Existuje pritom všeobecné pravidlo – hneď, ako ochorie koreňový kĺb, či už je to rameno alebo bedro, príslušná oblasť chrbtice (krčnej, bedrovej) na to nejako reaguje. Vy sa však musíte hýbať, napríklad zaviazať si šnúrky, a keď vám bedro povie „to mi nerob“, všetko pripadne na bedrovú chrbticu. Tá niečo vydrží, má regeneračné schopnosti, ale len do určitej miery a do určitého veku. Rovnaké pravidlá však platia aj pre vnútorné orgány, ktorých porucha tiež vyvolá odozvu v chrbtici. Jednoducho, v tele všetko tak trochu súvisí so všetkým.

Môže sa napríklad choré bedro prejavovať ako vyskočená platnička?
Presnejšie povedané: choré bedro s obm...