Hoci to znie priam úžasne, až také úžasné to celkom nebolo, z nevoľníkov sa totiž nestali slobodní ľudia, ale poddaní. Aj to však bol v rámci reálnych možností predsa len pokrok.
V rakúskej časti habsburskej monarchie vrátane dnešného Česka bol patent o zrušení nevoľníctva vydaný Jozefom II. už o štyri roky skôr, v roku 1781, uhorská časť vrátane územia dnešného Slovenska sa dočkala uvoľnenia tvrdých oprát o čosi neskôr.
Len na pripomenutie historických súvislostí, v Anglicku zaniklo nevoľníctvo už v 14. storočí, v Rusku si, naopak, museli nevoľníci na zmiernenie svojho bezprávneho postavenia počkať až do roku 1861.
Nevoľníctvo predstavovalo novovekú formu osobnej závislosti. Človek bol pripútaný k pánovi, pôde, robote, bez možnosti sám o čomkoľvek rozhodnúť vrátane toho, s kým sa oženiť či za koho sa vydať. Rovnaké postavenie dedili aj jeho potomkovia. Začarovaný kruh biedy a bezprávia.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
