Ako Turci nechtiac zviditeľnili Bratislavu. Čo sa muselo po Moháči stať, aby sa ubránila a potom rozrástla?

Vo svojej knihe Bratislava – história, osobnosti, pamiatky ste sa venovali aj bitke pri Moháči, ale z iného pohľadu. Čo sa tam v roku 1526 stalo? Mňa zaujala aj obrovská presila Turkov.

Presne tak, podľa historických dokumentov rozhodol o výsledku bitky nepomer počtu vojsk. O tomto to je, že to uhorskí mocipáni podcenili. Boli to uhorský a český kráľ Ľudovít II. Jagelovský, Ján Zápoľský, vojvoda Sedmohradska, neskorší uhorský panovník, a chorvátsky bán Krištof Frankopan. Snažili sa zabojovať proti obrovskej osmanskej presile na čele so sultánom Sulejmanom I. Bitka pri Moháči netrvala dlho (Moháč je mesto v dnešnom Maďarsku, blízko hraníc s Chorvátskom a Srbskom, približne 196 km od Budapešti, pozn. red.). Bojovalo sa približne dve hodiny, bolo tam obrovské krvipreliatie. Traduje sa, že keď Ľudovít videl, aká pohroma sa na nich valí – Osmanov bolo okolo sedemdesiat- až stotisíc, kým uhorské vojsko malo menej než tretinu, chcel utiecť z boja aj so svojimi bojovníkmi. Žiaľ, na úteku v močaristom teréne spadol z koňa do rieky Csele a zahynul. Vojsko zostalo bez vodcu, nastal chaos, mnohí prišli o život, uhorská armáda bola prakticky zničená.

Mali tunajší panovníci nejaké indície, že sa Turci dovalia do Uhorska? Veď vtedy taká obrovská armáda musela ísť slimačím tempom... Dalo sa tomu nejako predísť a oni to len hlúpo podcenili?

Určite. Predstavte si, ako takmer stotisíc vojakov putuje krajinou. Náklad majú na ťavách, kone ťahajú vozy s delami, ďalšími zbraňami a iným materiálom. To nie je ako dnešný boj lietadlami, dronmi, vysielačkami. Ale keď sa tá masa z Turecka valila, iste to vedeli. Na mape z roku 1594, ktorú som vybádala v Archíve mesta Bratislavy, sú v tureckom tábore pri Komárne zakreslené ťavy – ležiace, stojace. Vtedy to bolo pre našincov nevídané, prekvapujúce.

   

Z nášho súčasného pohľadu to možno vyzerá trochu komicky, proste ako migrujúce mravenisko. Ako rýchlo postupovali?

Niekedy to boli desaťročia. Táto mapa je z roku 1594 a bitka pri Moháči sa udiala v roku 1526. Na tejto mape je zakreslené územie pri Komárne, takže od bitky pri Moháči po 68 rokoch boli osmanskí bojovníci utáborení v tejto oblasti. Nie vždy to bolo rýchle obsadenie rozľahlého priestoru, územia obsadzovali postupne. V okolí Moháča dobýjali jednotlivé hrady, napríklad Szigetvár a Siklos, ktoré som navštívila počas zaujímavého zájazdu v roku 2016. Udomácnili sa tam a v okolí aj žili, akoby boli vo svojej krajine. Najvyššie postavení vodcovia tam mali aj domy a jeden takýto dom sa zachoval v Szigetváre ako múzeum, ktoré je od Moháča vzdialené asi osemdesiat kilometrov. Vnútro je tam zariadené tak, ako to v tých časoch vyzeralo. V Szigetváre tamojší hrad v roku 1566 bránil proti Osmanom so svojím vojskom kapitán Mikuláš Zrínsky a tu aj zahynul, dnes je po ňom pomenovaná aj ulica v Bratislave. Je známe, že osmanské spojenecké vojská boli v roku 1683 v Bratislave na Kalvárii, kde vztýčili osmanskú zástavu, avšak v septembri roku 1683 ich kresťanské vojská pod vedením Jána III. Sobieskeho porazili pri Viedni, čím sa skončili výboje a expanzia Turkov v strednej Európe.