Július Satinský by dnes oslávil 85 rokov. Pre generácie divákov zostáva mužom, ktorý po boku Milana Lasicu dokázal z banálneho rozhovoru vyrobiť absurdnú situáciu a z absurdnej situácie až nepríjemne presnú poznámku o ľuďoch.
Lasica pôsobil ako skeptický pozorovateľ, ktorý čakal na správny okamih na pointu. Satinský bol na javisku jeho protipólom – rozbehnutý rozprávač, spontánny, miestami úmyselne naivný a schopný jednu vetu rozvetviť do príbehu, pri ktorom už divák netušil, kam smeruje.
Takto si ho pamätá televízia, divadlo aj filmy ako S tebou mě baví svět, Vesničko má středisková, Utekajme, už ide! či Srdečný pozdrav ze zeměkoule.
Po Satinskom však zostalo ešte niečo iné. Obrovské množstvo listov, zápiskov, kresieb, cestovných denníkov a textov ukazuje, že potreba rozprávať sa uňho nekončila zatiahnutím divadelnej opony. Ak práve nerozprával, často písal.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo Satinský vyrábal vlastné rodinné noviny.
- Kam putovali iba dva výtlačky Gundžovníkov.
- Čo prezrádzajú jeho listy a cestovné denníky.
- Prečo bola Dunajská jeho vlastným vesmírom.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
