Neboli vždy premiantmi, no ich vysvedčenia treba čítať aj cez dobu, v ktorej vyrastali. Do školských výsledkov slovenských osobností často vstupovali chudoba, rodinné straty, maďarizácia, vojna či potreba predčasne sa osamostatniť.
Aj oni však drali školské lavice, chodili za školu, odpisovali od múdrejších, dostávali poznámky, občas poza uši či „rákoskou“ a možno sa na vyučovaní aj dosť nudili (vzhľadom na svoj talent a intelektuálne schopnosti).
Slovenská národná knižnica uchováva v rámci osobných fondov mnoho vysvedčení, z ktorých si „posvietime“ aspoň na zopár najznámejších.
Samoštúdium
Ľudmila Podjavorinská (1872 – 1951) má na konte nielen jeden významný úspech. Jej zbierka Z vesny života vyšla v roku 1895 ako vôbec prvá knižná básnická zbierka ženskej autorky na Slovensku.
Do dejín slovenskej literatúry sa zapísala aj ako jedna zo zakladateľských osobností modernej slovenskej literatúry pre deti – veď kto by nepoznal veršovanú rozprávku Čin-Čin, Žabiatko, Medový hrnček, Klásky či Zajka Bojka?
Okrem veršov písala aj drobné humoristické črty, besednice, poviedky, úvahy o ženskej výchove a poučné články, ktoré uverejňovala aj v Amerikánsko-slovenských novinách vydávaných Národným spolkom amerických Slovákov.
„Teta Ľudmila“ – ako ju ľudia volali – však napriek nespornému literárnemu daru získala len základné vzdelanie, navštevovala školy v Bzinciach pod Javorinou a v Horných Salibách. Až do konca života sa však vzdelávala samoštúdiom.
Na maturitnom vysvedčení štvorky
V článku sa ešte dočítate:
- Kto mal na vysvedčení až desať štvoriek.
- Ktorý autor vynechal 65 vyučovacích hodín.
- Prečo mal Ján Smrek najslabšie známky z hudby.
- Ako sa slabý žiak dopracoval k vyznamenaniu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.
