Chcel byť pápežom, stal sa prezidentom. V súkromí však Gustáv Husák zápasil s citmi, stratami aj samotou

Tmavovlasé hnedooké chlapča stretne na prechádzke s otcom miestneho farára. Ten sa pri ňom pristaví, pohladí ho po hlave a poznamená, že je taký výborný žiak, že by sa raz mohol stať biskupom. Ambiciózny chlapec ho razom vyvedie z omylu: Nie biskupom. Ja raz budem pápežom!

Tým otcom bol Nikodém Husák a vizionárskym chlapcom jeho syn Augustín. Pamätné stretnutie sa odohralo v bratislavskej Dúbravke a sám Husák si naň často so žartom spomínal, keď chcel pobaviť prítomnú spoločnosť.

Štátnik, politik, ústavný právnik, novinár, intelektuál a československý socialistický prezident (29. mája 1975 až 10. decembra 1989) sa narodil 10. januára 1913 v rodine Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fratričovej. Pokrstili ho ako Augustína a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945.

Odvrátená strana Baťovho impéria. Pod kontrolou chcel mať nielen fabriku

V pätnástich mesiacoch prišiel o matku, ktorá podľahla tuberkulóze. O pár mesiacov neskôr musel narukovať na front aj otec Nikodém. Prvé roky tak malý „Gustík“ trávil u babičky z otcovej strany v bratislavskej Dúbravke. So starostlivosťou o brata pomáhali aj jeho staršie sestry Katarína a Štefánia.

Otec sa z vojny po štyroch rokoch síce vrátil, no so zranenou hlavou a rukou ako invalid. Do muničnej továrne na Patrónke, kde pôvodne pracoval pred vojnou, ho už nevzali.

Emociálna rezervovanosť

Spočiatku skúšal šťastie ako drobný roľník. Bol členom agrárnej strany, zaujímal sa o politiku, neskôr získal miesto na obecnom úrade, kde sa o niekoľko rokov stal aj miestnym richtárom. V septembri 1920 sa znovu oženil s Máriou Vilemovou, ktorá v januári toho istého roku pochovala prvého manžela.

Vyženil si ďalšie dve dcéry, Júliu a Rozáliu, ku ktorým čoskoro pribudol aj spoločný syn Štefan. Navyše, v novej spoločnej domácnosti na Jadranskej ulici bývala aj Máriina sestra a matka.

„Hoci sa mu chýbajúcu materskú lásku snažili kompenzovať sestry, napriek tomu sa domnievam, že sa u neho vyvinula určitá emocionálna rezervovanosť. S macochou sa v láske nemali, do nového manželstva otca pribudol ešte syn. Ale aj tak sa do rodnej Dúbravky Husák vracal rád. Ako si želal, je tam aj pochovaný,“ poukazuje na formovanie emocionálneho sveta malého Gustáva pre HN magazín historik a autor monografie o Gustávovi Husákovi Michal Macháček.

Narodila sa ako princezná s Downovým syndrómom. Rodina ju neskrývala ani v čase nacizmu

Nemal jednoduché detstvo a už ako malý chlapec si musel všetko vybojovať sám. „Potom prišiel étos medzivojnového Československa. Ako školák miništroval, ale aj recitoval na narodeninách prezidenta Masaryka,“ spomína historik.

Za pomoci dúbravského farára a triedneho učiteľa sa v septembri 1925 dostal na bratislavské štátne reálne gymnázium na Grösslingovej ulici.

„Nešlo o samozrejmosť, a to aj pokiaľ ide o nadané deti, keďže štúdiá vyžadovali financie a hospodári radšej videli svoje deti pracovať na rodnom grunte. Za nadaného chlapca sa prihovoril pán učiteľ a pán farár.“

Bol výborným študentom, podľa Michala Macháčka už v tom čase spomedzi ostatných výrazne vynikal. Po maturite s vyznamenaním pokračoval v štúdiách na Právnickej fakulte UK. Získal titul doktor práv a nastúpil ako advokátsky koncipient k svojmu mentorovi Vladimírovi Clementisovi.