Jan Patočka sa narodil 1. júna 1907 v Turnove ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Bol tretím zo štyroch synov klasického filológa a stredoškolského pedagóga Josefa Patočku a Františky, rodenej Procházkovej.
Otec bol vždy presvedčený o význame vzdelania, racionality a verejnej zodpovednosti. Mama mala zase umelecké nadanie. Vyštudovala spev a vystupovala na plzenskej scéne v operných úlohách.
Kým otec bol presvedčeným ateistom, matka bola veriaca. V ich domácnosti sa tak stretávali vzdelanosť, hudba aj náboženský cit. K všetkým týmto fenoménom a napätiam medzi nimi sa Patočka opakovane vracal vo svojej filozofii.
Jeho detstvo sa navyše odohrávalo na pozadí prudkej zmeny režimov. Keď sa v októbri 1918 rozpadla monarchia a vzniklo Československo, mal jedenásť rokov. Dospieval teda spolu s republikou, ktorá stála na princípoch parlamentnej demokracie.
Samotný Jan však nemal nekritický postoj k štátu, ktorý by prerastal do slepého obdivu. Skôr sa naučil, že demokratické inštitúcie potrebujú občanov schopných klásť si otázky a zniesť tiež neistotu. Táto skúsenosť sa mu po roku 1948 stala tiež vnútorným meradlom pri porovnávaní slobody s totalitnou poslušnosťou.
Všetci štyria bratia si postupne vybrali náročné povolania. Josef sa stal právnikom, František významným mikrobiológom a virológom, Cyril hydrológom a profesorom stavebného inžinierstva.
Jan po maturite na vinohradskom reálnom gymnáziu v Prahe nastúpil roku 1925 na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Spočiatku váhal medzi slovanskou filológiou, romanistikou a filozofiou. Táto nerozhodnosť nebola slabosťou, ale znakom jeho celoživotného postoja.
V článku sa ešte dočítate:
- Ako mu dve diktatúry opakovane vzali univerzitu.
- Prečo začal učiť študentov v pražských bytoch.
- Čím Patočka spojil filozofiu s Chartou 77.
- Čo nasledovalo po jeho poslednom výsluchu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
