Odborník na výživu: Ak vybudujem svaly a zredukujem tuk, hmotnosť ma vôbec nemusí zaujímať

Ako dlho dokážeme na Slovensku žiť v zdraví? A aká je vaša osobná predstava – koľko by ste sa chceli v zdraví dožiť vy?

Počas ostatných rokov som nad tým veľa premýšľal. Vidím, ako mi starnú starí rodičia, ako mi rastie dcéra, a zamýšľam sa nad tým, čo by som chcel so svojím životom robiť. Asi mi až tak nezáleží na tom, koľko rokov sa dožijem, skôr je pre mňa dôležitejšia kvalita života. Určite by som sa rád dožil aspoň, povedzme, osemdesiatky. V životospráve pre to všetko plus-mínus robím, hoci viem, že si môžeme vytiahnuť čierneho Petra a nemusí to vyjsť. Tá osemdesiatka je pomerne pravdepodobná z hľadiska štatistík ľudských dožívaní, ale v kvalitnom živote. Čiže radšej by som sa dožil osemdesiat v plnom zdraví ako sto, ale v plnom zdraví do 56,6.

Čo vlastne znamená „žiť v plnom zdraví“? Kde sa tá hranica láme a prečo napríklad na Slovensku muži po šesťdesiatke už toto kritérium nespĺňajú?

Podľa mňa ešte stále nemáme úplne jasne zadefinované, čo presne znamená byť „v plnom zdraví“. Zvyčajne sa tým myslí stav bez chronického ochorenia – teda bez diagnóz, ktoré človeka dlhodobo obmedzujú alebo znižujú kvalitu jeho života. Môže ísť napríklad o vysoký krvný tlak, onkologické ochorenia, neurodegeneratívne choroby, ako sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba, alebo cukrovku. Cukrovka je vyslovene chronické ochorenie, o ktorom často človek ani nevie, že mu prebieha v tele, ale už nemôžeme hovoriť o úplnom zdraví.

V jednom z vašich starších rozhovorov ste sa dotkli témy maximálneho veku, ktorého sa človek môže dožiť. Vieme, že sa postupne predlžuje stredná dĺžka života aj dĺžka dožitia. Podľa vás, kde je dnes realistická hranica prežiť život kvalitne – teda tak, aby sme boli samostatní, zvládli bežné každodenné úkony, postarali sa o seba?

Ja mám na to svoju teóriu. V odbornej literatúre sa hovorí o tzv. lifespan-healthspan gap – teda rozdiele medzi celkovou dĺžkou života (lifespan) a dĺžkou života v zdraví, bez výrazných obmedzení (healthspan). Ukazuje sa, že hoci celkový život sa predlžuje, počet rokov prežitých v plnom zdraví sa posúva oveľa pomalšie. Prakticky to znamená, že posledných 10 až 15 rokov života môže človek stráviť odkázaný na zdravotnícky personál, rodinu alebo intenzívnu liečbu – či už ide o dialýzu, pravidelné podávanie liekov alebo časté lekárske kontroly. Moderná medicína sa dnes snaží tento rozdiel čo najviac „stlačiť“ – teda priblížiť koniec obdobia zdravia k samotnému koncu života. Podľa mňa je realistické, že podobne, ako sa rodičia prvé tri roky