Prínos austrálskej práce, ktorá vyšla v magazíne Diabetes Care, je neodškriepiteľný. Celých osem rokov totiž sledovala 30-tisíc ľudí vo veku nad štyridsať rokov, ktorých trápila obezita a z ktorých tritisíc trpelo cukrovkou druhého typu. S pomocou nositeľnej elektroniky sa monitorovala ich ranná, popoludňajšia a večerná fyzická aktivita.
Vedecký kolektív z univerzity v Sydney zaujímala frekvencia, s ktorou účastníci a účastníčky pokusu robili aktivity strednej až energickej intenzity. Ako jedno "kolo" aktivity sa pritom počítala každá, ktorá trvala tri minúty a viac. Autorský tím štúdie však nezaujímala konkrétna povaha telesnej aktivity.
Mohlo ňou byť zdvíhanie činiek v posilňovni, ale aj „výživná“ prechádzka. „Nevylučovali sme žiadnu činnosť, ktorú sme sledovali. Mohlo to byť čokoľvek od power chôdze, teda energickej vychádzky, cez chôdzu po schodoch, beh, fyzickej práce popri zamestnaní až po energické upratovanie bytu,“ cituje portál SchiTechDaily Matthewa Ahmadiho, ktorý sa výskumu zúčastnil.
Inými slovami, autorský kolektív nezužoval skúmanú aktivitu len na štruktúrované tréningy, ktoré za cvičenie považuje každý. Energický pohyb v bežnom živote je ďalší prínos austrálskej práce. Tromi minútami však fyzickú činnosť podmieňovala štúdia preto, že predchádzajúce výskumy preukázali, že zdravotné prínosy pohybu sa v tomto limite lámu, po troch minútach poskočia nahor.
Pri analýze rozsiahleho dátového súboru autorov v rámci štúdie zaujímalo,
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.