Dokáže podľa vás jedlo liečiť? Alebo ste skôr zástankyňa názoru, že jedlo nie je problém, kľúčové je množstvo a zloženie?
Pri ktorých diagnózach môže aj malá zmena jedálnička pomerne rýchlo zlepšiť zdravie?
Takže sa stretávate s prípadmi, keď stačilo urobiť režimové opatrenia a ľudia buď potrebovali liekov menej, alebo dokonca žiadne?
Väčšinou pracujem s ľuďmi, ktorí prídu ešte v štádiu, že lieky neužívajú. Ale sú si vedomí, že ich zdravotný stav nie je optimálny, a chcú ho skúsiť upraviť predtým, než na ne budú odkázaní. Ale, samozrejme, mám aj takých, ktorí už lieky majú. A ak berú tabletky napríklad na spomínaný cholesterol, treba lekára upozorniť, že klient upravuje stravu.
Čiže ľudia by mali výraznejšie zmeny konzultovať?
Pokiaľ sa liečim konkrétne na vysoký cholesterol, rozhodne treba lekárovi oznámiť, že idem zlepšovať stravu, môže sa mi znížiť cholesterol a treba ma sledovať, aby som náhodou nemal hodnoty až príliš nízke. Aby mohol mať lekár zmeny pod kontrolou a následne im prispôsobiť liečbu.
Pri ktorých ochoreniach sú výsledky „terapie jedlom“ pomalšie a treba sa obrniť väčšou trpezlivosťou?
Sú to napríklad rôzne problémy s reprodukčným systémom u žien, či už je to neplodnosť, alebo myómy, či endometrióza. Tieto diagnózy vyslovene nespôsobuje strava a ani nemá potenciál ich „vyliečiť“. Spolupôsobí pri nich viacero faktorov, okrem iného aj hormonálna nerovnováha. Ale strava je jedna z dôležitých vecí, ktorú treba zmeniť.
Akým spôsobom?
Najvšeobecnejšia rada, čo sa dá pri spomínaných ženských problémoch spraviť, je podporiť funkciu pečene, ktorá tiež pôsobí na hormóny a na ich rovnováhu, respektíve nerovnováhu. Pomôcť jej môžeme napríklad konzumáciou krížokvetej zeleniny, keď podporujeme funkciu pečene. Ide o zeleninu ako kapusta, karfiol, brokolica, kaleráb, ružičkový kel, čiže sírnatá zelenina.
Keď sa pozrieme na Slovákov ako takých, ako sa stravujeme? Vidíte za tie roky praxe nejaký posun?
Zostáva vám 84% na dočítanie.