Preto sme si prišli reštauráciu Riverbank na brehu Dunaja v Bratislave otestovať. Pri našej poslednej návšteve pred štyrmi rokmi sme neboli veľmi nadšení.
Na úvod sme ochutnali domáci hummus a gazdovské maslo s domácim chlebom. Z kuchyne sme k tomu dostali pozdrav v podobe tataráka z údeného lososa. Naservírovali nám ho na chrumkavom chlebovom chipse.
K tomu sme si pripili aperitívom a test Riverbank reštaurácie sa mohol začať. Prvý chod boli mušle svätého Jakuba s vyprážaným karfiolom, hrozienkami, zelenou špargľou a výbornou maslovo-zázvorovou omáčkou.
Pokračovali sme údeným pstruhom so zemiakovou penou – jedlo ešte ozdobila chrumkavá cibuľka s pažítkou. Na prvý pohľad to bolo obyčajné, jednoduché jedlo, ale nás skutočne nadchlo, bolo ľahké a veľmi výrazné. V jednoduchosti je totiž krása.
Už ste niekedy ochutnali stratené vajce na vyklíčenej červenej pšenici s májovými hubami? Je to veľmi odvážna, ale mimoriadne moderná kombinácia a my sme boli nadšení.
Óda na ružový jahňací chrbát
Jarda Žídek si dáva záležať na čerstvých a lokálnych surovinách. Preto nás vôbec neprekvapilo zloženie hlavného chodu. Dostali sme jahňací chrbát zo slovenského chovu. Bol úžasný, krásne doružova upečený s prílohou z farebných mrkvičiek a výbornou omáčkou.
S Jardom sme sa zhodli, že mäsu veľmi prospeje ďalšie zrenie. Naša jediná výčitka smeruje k obsluhe. Čašník nám totiž nevedel vymenovať názvy všetkých syrov, ktoré sme dostali k červenému vínu. To by sa v takejto mimoriadnej reštaurácii určite nemalo stať.
Ako dopadlo kráľovstvo Jaroslava Žídeka? Prečítajte si v magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako príloha do Hospodárskych novín.