„Celé dva roky sa u mňa striedali dni, keď som jedla len zeleninový šalát, s tými, počas ktorých som sa nekontrolovateľne prejedala. Pre predstavu: Urobila som si pol kila cestovín, ktoré som zjedla s poriadnou dávkou syra. Pokračovalo to čokoládami, tyčinkami, palacinkami, sladkým pečivom, rožkami. Všetko som zapila pollitrom mlieka. Jednoducho som zjedla toľko, koľko je človek fyzicky schopný prijať,“ opisuje svoje najhoršie obdobie.
Ako dodáva, dlhé hodiny potom ležala zúfalá a znechutená na posteli. Len čo jej bolo lepšie, išla znovu jesť. „Keď mala prísť domov mamka z práce, vzala som si voľné oblečenie, dokúpila veci, ktoré som zjedla a tvárila sa akoby sa nič nestalo. Fungovalo to. Nikto okolo mňa celé dva roky nič nespoznal a bola som na úplnom dne,“ spomína.
Psychoterapeut Jan Kulhánek vysvetľuje, že hoci záchvatové či psychogénne prejedanie stálo doteraz mimo pozornosti odborníkov, medzi poruchami príjmu potravy naopak prevažuje. „Nejakú skúsenosť s prejedaním má skoro každý, pravidelne sa to deje zhruba desaťkrát častejšie ako hladovanie,“ uvádza. To isté potvrdzuje aj Marie Novotná, hovorkyňa centra Anabell, ktoré sa na poruchy príjmu potravy špecializuje.
Záchvatové prejedanie (ZP) v skratke znamená konzumáciu veľkého množstva potravín v krátkom čase. Jan Kulh...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.