Novinky v liečbe kĺbov. Je „Športom k invalidite“ mýtus? Pomáhajú doplnky výživy a protizápalová strava?

Bolesť, stuhnutosť a zmeny kĺbov opisoval vo svojich spisoch už slávny staroveký grécky lekár Hippokrates. Podľa archeologických nálezov trápila osteoartróza našich predkov už v praveku. Štúdie kostier z neolitického obdobia potvrdzujú, že mali podobné degeneratívne zmeny na kĺboch ako my dnes.

„Ani na začiatku minulého storočia ešte ľudia netušili, čo sa deje s ich kĺbami. Dostupnosť lekárskej starostlivosti chýbala, a tak si vyrezali bakuľku z liesky, chodili ohnutí a trpeli. Keď sa v dávnejšej minulosti dožívali v priemere 60 rokov, na sklonku života prirodzene netrpeli degeneratívnymi ochoreniami v takej miere ako dnes, keď sa bežne dožívame 80 – 90 rokov a viac,“ hovorí pre HN magazín primár ortopedického oddelenia Nemocnice Penta Hospitals Michalovce Martin Žofčák.

„Žijeme však v toxickom životnom prostredí. To prispieva k horšej kondícii nielen kĺbov, ale aj celkového zdravia. V tomto zmysle sme ‚chorejší‘ ako kedysi. Naopak, máme výrazne lepšiu prevenciu, záchyt ochorení v detskom veku, kvalitnejšiu stravu. V tom sme na tom lepšie ako generácie pred nami,“ pokračuje lekár, ktorý sa venuje endoprotetike váhonosných kĺbov, aj riešeniam ojedinelých indikácií (vrodené vývojové chyby, onkoortopédia, pozápalové a poúrazové deformity) a tiež operačnej liečbe poendoprotetických komplikácií.

Najlepší kolagén je vývar. U náhrad nemožno ovplyvniť, kde ich telo využije, hovorí vedkyňa

Oceľ vs. titán

Výmena bedrového kĺbu sa v modernej medicíne vyvíja od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Totálne endoprotézy kĺbov (najmä bedrových a kolenných) sa vo svete vykonávajú už viac ako 50 rokov a dnes patria k najčastejším ortopedickým zákrokom s vynikajúcimi zdokumentovanými výsledkami.

Operačná technika prešla podľa primára ortopédie významným vývojom. Za najväčší pokrok v endoprotetike, výmene a náhrade umelých kĺbov považuje vývoj moderných materiálov a dizajnu endoprotéz.

„Keď som ešte ako študent medicíny a mladý lekár prišiel prvýkrát pred tridsiatimi rokmi do styku s endoprotézami, vyrábali sa z chirurgickej ocele a kombinovali s polyetylénovými súčiastkami. Vtedajšie materiály neboli také trvácne ako dnes. Dnes sa na výrobu umelého kĺbu používajú titánové zliatiny s keramickými povrchmi. Sú oveľa odolnejšie, trvácnejšie a najmä inertné – nespôsobujú reakciu imunitného systému. Výrazne pokročila aj kvalita fixačných materiálov (kostn...