Čo vám chce povedať bolesť? Dešifrujte posolstvá ukryté v tele

Bolesť nie je len fyzický pocit, je to komplexný bio-psycho-sociálny fenomén, ktorý zahŕňa neurologické procesy, psychologické reakcie a sociálne faktory. Musí byť chápaná ako systém, pretože jej vnímanie a zvládanie závisí od mnohých prepojených mechanizmov.

Bolesť vstupuje do neuromodulačných, neuroimunologických, hormonálnych, psychologických, sociálnych a ďalších oblastí. Znamená to, že bolesť môže byť zásadne regulovaná nielen liekmi, hovorí v rozhovore pre magazín Téma uznávaný český fyzioterapeut Pavel Kolář, ktorý vydal aj knihu s názvom Labyrint bolesti.

V nej rozoberá fenomén bolesti z nečakaných uhlov a zdieľa aj svoje skúsenosti z pozície človeka, ktorý od mladosti bojuje s Bechterevovou chorobou.

Tiché výstrahy tela nebolia, ale varujú. Kedy ide o banalitu a kedy je čas spozornieť

Nociceptívna a neuropatická

Podľa prieskumov je najobávanejšia bolesť zubov, najbežnejšia je bolesť hlavy, ale najčastejšie chodíme k lekárovi s bolesťou chrbta. Možno vôbec bolesť nejako charakterizovať, keď je to najmä subjektívny vnem?

Blanka Adamová, prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Fakultnej nemocnice v Brne, pre magazín Téma hovorí: „Bolesť je veľmi subjektívna záležitosť. Ak sa pozrieme na definíciu bolesti, je opísaná ako veľmi nepríjemný zmyslový aj emocionálny zážitok, ktorý je spojený s poškodením tkanív alebo možným poškodením tkanív. Dokonca sa ukazuje, že pri chronickej bolesti ani poškodenie tkanív nemusí byť alebo sa vytráca.“

Pokiaľ však bolesť trvá dlho a prejde do chronickej fázy, môže to mať pre organizmus nedozerné následky. „Bolesť bežne nedokážeme zmerať, ale výskumy magnetických rezonancií mozgu u ľudí, ktorí dlhodobo trpia bolesťou, ukázali, že u nich dochádza k zmene funkcie aj štruktúry centrálneho nervového systému,“ vysvetľuje neurologička.

Podľa jej slov musia pri vstupnom vyšetrení pacientovi najprv veriť, že bolesť má. Potom sa ju snažia roztriediť, aby vedeli, ako postupovať ďalej. Existujú rôzne typy bolesti a tie sa rôzne liečia. Základné je rozlíšiť, či je to bolesť akútna alebo chronická, čo súvisí s tým, ako dlho trvá.

Potom sú dva základné typy bolesti – nociceptívna (bolesť spôsobená stimuláciou nociceptorov, ktoré sa nachádzajú napr. v koži, vo svaloch, v kostiach, kĺboch alebo okolo vnútorných orgánov, pozn. red.) a neuropatická (bolesť spôsobená postihnutím nervového systému, pozn. red.). To sa už musia pacienta veľa pýtať na jeho pocity.

Napríklad mravčenie alebo pálenie sú typické pre neuropatickú bolesť, nociceptívna bolesť je skôr tlaková, tupá. Takže ak hodnotia bolesť pacienta, musia zistiť, ako ju pociťuje a čo v nej dominuje. Podľa toho sa stanoví spôsob liečby.

Ako ju tlmiť

Dôležitým vodidlom pri podávaní liekov na bolesť je trojstupňový analgetický rebríček liečby bolesti, ktorý bol vytvorený Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Pri akútnej bolesti sa často uplatňuje postup „zhora nadol“, to znamená, že spočiatku sa volia silnejšie analgetiká (v prípade veľmi intenzívnej bolesti aj silné opioidy).

„Z Oxfordskej ligy analgetík, ktorá vychádza z výsledkov metaanalýz (porovnanie výsledkov viacerých analýz, pozn. red.) mnohých klinických štúdií hodnotiacich efekt analgetík v liečbe akútnej bolesti, vyplýva, že najvyššiu pravdepodobnosť analgetického účinku majú pri akútnej bolesti nesteroidné antireumatiká, napr. paracetamol 1 000 mg + kodeín 60 mg, paracetamol 650 mg + tramadol 75 mg, metanizol a morfín,“ opisuje profesorka Blanka Adamová.

Pri krátkodobých vertebrogénnych bolestiach (čiže v oblasti chrbtice) miernej až strednej intenzity sa odporúča užiť nesteroidné antireumatiká, napr. ibuprofén v dávke 200 mg alebo diklofenak 25 mg, prípadne paracetamol (650 až 1 000 mg) alebo tramadol (75 až 100 mg).

„...