Slovo panacea, po slovensky všeliek, vyznieva dnes väčšinou skôr hanlivo, pretože sa používa pri všelijakých postupoch ako je homeopatia alebo akupunktúra. Hľadanie všelieku bolo navyše jedným z cieľov alchymistov, podobne ako kameň mudrcov alebo elixír mladosti.
Všelijaké preparáty liečiace čokoľvek potom zažívali zlatý vek na konci 19. storočia, keď si značnú slávu získal svojho času napríklad prípravok menom Chlorodyn. Vymyslel ho a predával istý Dr. John Collis Browne, pôvodne lekár v britskej armáde, a išlo o koktail z alkoholového extraktu ópia, konope a chloroformu.
Moderné lieky sa obvykle používajú na liečenie užšieho spektra chorôb. Na vysoký tlak vám váš lekár predpíše iný prípravok než dajme tomu na zápal stredného ucha, avšak nedávno objavený preparát Semaglutid sa tomuto vzoru vymyká. V poslednej dobe pribúdajú správy o jeho možnom využití na liečbu množstva zdanlivo nesúvisiacich ťažkostí. Čím to je?
Napodobenina prírodného hormónu
Štruktúra semaglutidu je odvodená od hormónu s trochu kryptickým názvom „glukagónu podobný peptid 1“, skrátene GLP-1. Vylučujú ho bunky v našom čreve, pankrease a mozgovom kmeni, keď sa najeme. Zvýšenie hladiny GLP-1 vyvolá produkciu inzulínu, ktorý spúšťa štiepenie krvného cukru.
GLP-1 zároveň znižuje vylučovanie hormónu glukagónu, ktorý funguje obrátene ako inzulín, keď zvyšuje koncentráciu glukózy v krvi. GLP-1 bol preto už od svojho objavu v roku 1986 skvelý cieľ na liečbu cukrovky. Táto choroba sa totiž prejavuje nebezpečným kolísaním hladiny glukózy v krvi. Vážne mienené pokusy využiť pri liečení GLP-1 sa začali 90. rokoch 20. storočia.
Prírodný hormón sa však neosvedčil, mal ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.