Neurológ: Príznaky vidno aj na Putinovi. Kedy začať brať varovné signály mozgu vážne?

Bolesti hlavy, zhoršenie zraku, zmena čuchu, poruchy prehĺtania, ale aj náhla manuálna nešikovnosť – to všetko sú prejavy, ktoré môžu byť príznakom ochorenia mozgu. Ako im porozumieť, opisuje neurológ Roman Flašar.

O niektorých chorobách síce stále vieme prekvapivo málo, pri iných však svitá nádej na účinnejšiu liečbu. A nesmieme zanedbávať ani prevenciu, upozorňuje.

„Je dobré udržať si čo najdlhšie pracovnú vyťaženosť. S obľubou hovorím: Pozrite sa na zvieratá, tie do dôchodku nechodia. Inak by sa nenažrali a zomreli. Preto by mal aj človek pracovať viac-menej trvalo,“ hovorí lekár z brnianskeho neurologického centra Neurofyzionet v rozhovore.

Aké ochorenia k vám pacientov najčastejšie privádzajú?

Najčastejšie sú bolesti hlavy. Mozog je zvláštny orgán, nemá v sebe totiž nervové zakončenia, ktoré vnímajú bolesť. Pokiaľ vás teda bolí hlava, nebolí vás mozgové tkanivo, ale buď mozgové obaly, cievy, teda žily alebo tepny, alebo lebka či povrch hlavy.

Bolieť môžu aj mozgové nervy, ktoré majú senzitívne zakončenia. Najčastejšie je to trojklanný nerv. Tlak ciev na tento nerv a jeho dráždenie môže spôsobovať takzvanú neuralgiu trigeminu, teda ostrú bodavú bolesť.

Najbežnejším typom sú však tenzné bolesti hlavy vznikajúce z napätia, z únavy a preťaženia. Na druhom mieste sú potom migrény. Častejšie postihujú ženy, pretože jedným z najsilnejších spúšťačov sú hormonálne výkyvy, najmä estrogénu.

Krčnú chrbticu ničí aj nekonečné pozeranie do mobilu: Fyzioterapeutka radí, čo môže pomôcť

Nie každá bolesť hlavy však vzniká priamo „v hlave“, však?

Presne tak, jej zdrojom môžu byť aj problémy v oblasti krčnej chrbtice, takzvané cervikogénne bolesti, obvykle medzi prvým a druhým krčným stavcom. Najčastejšou príčinou je preťaženie krčnej chrbtice, či už z dôvodu prechladnutia, stresu, alebo preto, že zaspíte s hlavou v neprirodzenej polohe.

Ďalšou veľmi častou príčinou je bolesť z nadužívania liekov proti bolesti. Tieto bolesti vznikajú už pri ich užívaní a po vysadení sa ešte zvýraznia.

Ako správne zvládať bolesť hlavy pomocou liekov?

Na prvom mieste sú bežne dostupné analgetiká, teda ibuprofén, naproxén, metamizol alebo paracetamol. Lieky špecificky určené na bolesti hlavy sú dva.

Prvou skupinou sú triptány, ktoré ovplyvňujú serotonínové receptory (serotonín je hormón, ktorý v mozgu funguje ako chemický posol a prenáša signály medzi nervovými bunkami, pozn. red.), a potom sú to relatívne nové gepanty blokujúce signálne molekuly bolesti v mozgu.

Ukazuje sa, že triptány sú zhruba o 5 až 10 percent účinnejšie, najmä v kombinácii s nesteroidnými antireumatikami (naproxén, ibuprofén, pozn. red.). Avšak gepanty zase majú oveľa menej nežiaducich účinkov.

Triptány napríklad nemôžu užívať pacienti s kardiovaskulárnymi problémami, pretože spôsobujú vazokonstrikciu (zúženie ciev a zmenšenie prietoku krvi, pozn. red.), takže potom môžu zhoršiť ischemickú chorobu srdca.

Pri gepantoch toto riziko nehrozí. Pretože však zatiaľ neexistujú ich generiká (teda lacnejšie „kópie“ s rovnakou účinnou látkou, pozn. red.), sú veľmi drahé. Osem tabliet vyjde približne na 160 eur.

To hlavné, o čo sa v liečbe bolesti hlavy snažíme, je, samozrejme, preventívna medikácia. U pacientov, ktorí majú do mesiaca štyri a viac bolestivých atakov, sa na to používajú buď betablokátory (blokujú účinok stresových hormónov, ako sú adrenalín a noradrenalín, pozn. red.), antiepileptiká (topiramát, valproát, pozn. red.), alebo určité druhy antidepresív, napríklad amitriptylín.

Pokiaľ nič z toho nefunguje a pacient má štyri záchvaty do mesiaca počas viac ako troch mesiacov, máme k dispozícii monoklonálne protilátky (laboratórne vyrobené proteíny navrhnuté tak, aby sa v tele cielene naviazali na jednu konkrétnu štruktúru; na rozdiel od bežných liekov teda neovplyvňujú chémiu v celom tele, ale fungujú ako „navádzané strely“).

Aký liek zvoliť na aký typ bolesti hlavy?