Tvoria kľúčovú dvojicu pre mobilitu a zároveň stabilitu nášho tela. Umožňujú nám nielen hýbať sa, ale stvárať kúsky, ktoré niekedy popierajú gravitáciu alebo udivujú svojou rozmanitosťou. Ale tiež tvoriť – či už bežné veci každodennej potreby či umelecké diela v najširšom zmysle slova. Čo však, keď prestanú zdanlivo poslúchať či spolupracovať?
Kosti a kĺby sú nerozlučne spojené, no čoraz väčšiemu počtu ľudí spôsobujú problémy. Osteoporóza či operované kolená už zďaleka nezasahujú iba ročníky dosahujúce dôchodkový vek. Ako to zvrátiť? Poďme sa na to pozrieť.
Hlavne nestuhnúť
Ešte stále ich veľká časť z nás dostane do vienka v stave, keď majú predpoklad nám dlho a dobre slúžiť. Určite nie je prekvapivé, že to, ako (a či vôbec) sa budeme hýbať vo vyššom veku, z veľkej časti formujú detské a mladé roky. Vtedy sa totiž vyvíjajú kĺby a kosti nám rastú doslova ako z vody.
Najrýchlejšie rastieme v priebehu prvých dvoch rokov života a potom v puberte. Pohlavné hormóny, ktoré sa v druhom spomínanom období vyplavujú, urýchľujú rast kostí do dĺžky, ale aj ich zrenie. Kosti vyzrievajú, až sa rast ukončí uzavretím rastových štrbín.
Kostná hmota, respektíve pomer medzi jednotlivými zložkami sa v priebehu života mení: v detstve a mladosti máme kosti pružnejšie, pretože prevládajú tie organické, v starobe sa podiel anorganických zložiek zvyšuje. Kosti sú preto krehkejšie, horšie a pomalšie sa hoja.
Ohrozuje ich najmä osteoporóza, ľudovo nazývaná aj rednutie kostí. Jej bilancia je neveselá: každá tretia žena a každý piaty muž po päťdesiatke. Okrem kostí, samozrejme, neprospieva ani kĺbom, tie sa okrem toho musia často potýkať s osteoartrózou spôsobujúcou ich degeneráciu. Dnes si však nebudeme dopodrobna vysvetľovať, čo sa v našom tele pri nich deje, ale ako sa s nimi vyrovnať.
Ako pri všetkých ochoreniach je najlepším riešením prevencia. Teda stav, pri ktorom sa nerozvinú vôbec, prípadne veľmi neskoro a čo najmiernejšie. Ako tento ideál dosiahnuť? Odpoveď mnohých svojich odborných kolegov zhrnul v rozhovore pre český magazín Téma emeritný prednosta Ortopedickej kliniky Nemocnice Na Bulovce Pavel Dungl.
„Jedine pohybom. Kĺb je orgán pohybu, preto sa neudrží v dobrej kondícii polihovaním alebo nečinnosťou. Mám však na mysli fyziologický pohyb, ako je chôdza, nie už beh. Ďalej plávanie, cyklistika, ak sa robia s rozumom. Alebo pešia turistika,“ vyratúva. A dodáva, že každý šport môže byť nebezpečný, pokiaľ sa vymkne rozumnej kontrole a začne sa preháňať.
Vráťme sa však ešte k nevyhnutnosti pohybu. Kĺb, respektíve jeho najopotrebovávanejšia časť – chrupka, totiž všetku výživu a „vlahu“ získava a z tekutiny, ktorá je stále premazávaná v kĺbe a len malú časť z kosti. Každý pohyb jej teda prospieva. Ortopédi a reumatológovia sa tiež zhodujú v tom, že hýbať sa treba aj v prípadoch, keď už nejaké tie bolesti prítomné sú. Samozrejme, ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.