Pre väčšinu ľudí v stredoveku a ranom novoveku platilo, že sviečky sa šetrili. Večery sa trávili rozhovorom, tichou prácou, najčastejšie však skorým odobratím sa na spánok.
„Ku koncu stredoveku chodievali najmä vidiečania, ktorí mali veľa práce na poli, spávať prakticky po zotmení. Zobúdzali sa po štyroch – piatich hodinách, teda niekedy po polnoci a neraz boli hore aj dve hodiny. Následne zaspali na druhý spánok,” vysvetľuje pre HN magazín historička a etnologička Katarína Nádaská.
Spánkoví experti hovoria o segmentovanom či dvojfázovom spánku rozdelenom na dva bloky. V zime, keď sa prirodzene chodievalo spávať skôr, boli prestávky na bdenie, ktorým sa podľa etnologičky hovorievalo aj Strážny čas, dlhšie ako v letných mesiacoch.
Počas nich si muži neraz zapálili fajku a rozprávali sa, ženy sa mohli venovať jednoduchým domácim činnostiam. Po pár hodinách zaspali druhý raz.
Nočné návštevy susedov
Vynález modernej petrolejovej lampy priniesol podľa Kataríny Nádaskej do nočného bdenia spoločenskú novinku – „ľudia sa začali počas noci navštevovať so susedmi.”
Industrializác...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
