Prekročili ste už štyridsiatku? Či už áno alebo nie, oplatí sa vedieť, že od tohto momentu žijete na vypožičaný čas. Kým sa nerozvinula zdravotná starostlivosť, len máloktorému z našich predkov príroda dožičila viac času. „Do štyridsiatich rokov človeku väčšinou v rozumnom stave fungovali zuby, dobre videl a bol v takom fyzickom stave, aby prežil,“ vysvetľuje pre magazín Téma profesor David Sedmera z Anatomického ústavu 1. LF UK. Ešte v 17. storočí bol muž vo veku 35 až 42 rokov označovaný za starého a neskôr už za kmeťa.
Až doteraz sa predpokladalo, že ľudské telo starne pomaly a postupne. Nedávna štúdia expertov zo Stanfordovej univerzity to však vyvracia. Plynulé chradnutie organizmu v strednom veku podľa ich zistení sprevádzajú dve intenzívne explózie starnutia, keď sa zmeny v organizme skokovo urýchlia, a tým sa aj prudko zvýšia riziká rozvoja rôznych vážnych chorôb.
Vedci sledovali zmeny súvisiace s vekom u 108 dobrovoľníkov vo veku 25 až 75 rokov. Počas siedmich rokov im každých niekoľko mesiacov odoberali vzorky krvi, stolice a stery z kože, úst a nosa. A takmer u všetkých zaznamenali vo veku okolo 44 a 60 rokov dva skoky, keď sa v organizme náhle dramaticky zmenilo množstvo rôznych molekúl, ale aj počet a druhová pestrosť mikróbov v črevách, v ústach a na koži.
Prvá vlna zmien sa týkala molekúl spojených s kardiovaskulárnymi chorobami a so schopnosťou organizmu metabolizovať kofeín, alkohol a tuky. Druhá vlna zahŕňala aj molekuly podieľajúce sa na regulácii imunity, metabolizmu sacharidov a funkcii obličiek. To môže aj vysvetľovať, prečo sa napríklad vo veku okolo 60 rokov prudko zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby a chorôb srdca a ciev. Molekuly ovplyvňujúce starnutie kože a svalov sa zmenili v oboch časových bodoch.
Podľa inej štúdie, ktorá testovala aj najstarších ľudí, prichádza potom ďalší skok v podobe zrýchleného starnutia vo veku okolo 78 rokov. Až do tejto štúdie sa pritom usudzovalo, že jediným prudkým výkyvom v starnutí je menopauza, keď u žien v súvislosti so stratou plodnosti začnú rýchlo ubúdať ženské hormóny – estrogény, ktoré ich dovtedy chránia pred mnohými chorobami. A zabezpečujú im v plodnej fáze života lepší kardiovaskulárny systém, schopnosť lepšie zvládať hladomory či epidémie infekčných chorôb.
V galérii prinášame päť tipov pre dlhý a zdravý život:
FOTO: Pixabay Stále víťazí stredomorská strava.
Aj nemecký Inštitút Maxa Plancka pre biológiu starnutia ju odporúča – s odvolaním sa na mnohé vedecké štúdie. Tie totiž dokazujú, že výživa založená na nízkom obsahu mäsa, množstve zeleniny, orechov, rýb a olivového oleja zvyšuje počet črevných baktérií so zdraviu prospešnými vlastnosťami.
Jej konzumenti navyše vykazujú dlhšie teloméry (časti chromozómov kontrolujúce starnutie a úzko súvisiace s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, kardiovaskulárnymi ochoreniami, diabetom a niektorými druhmi rakoviny; ich dĺžka podľa vedeckých zistení koreluje s dĺžkou života) a nižšie hladiny zápalových markerov.
Vo vlastných rukách
Nuž, úvod neznie práve optimisticky. O to viac však môžeme precítiť vďaku za to, že ľudstvo sa vlastným umom a vôľou dokázalo natoľko vzoprieť evolúcii. A profitujeme z toho aj my, ktorí sme pre to nepohli ani prstom. Len za posledné storočie vzrástol priemerný vek dožitia o tridsať rokov. A naďalej stúpa.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.