Sedem ton ťažké zariadenie AMS (alfa magnetický spektrometer), ktoré slúži na ISS už od začiatku tohto desaťročia, potrebuje vylepšenie a údržbu. Pôvodné plány pritom hovorili o trojročnom fungovaní, píše Technet.cz.
Pretože je spektrometer, ktorý zachytáva kozmické žiarenie, naozaj zložitý, musí jeho oprava prebehnúť v niekoľkých fázach. Tie sú naplánované na niekoľko mesiacov.
Teraz prebieha prvá časť, kedy astronauti Luca Parmitano z Európskej vesmírnej agentúry a Andrew Morgan z NASA strávia vo voľnom vesmíre približne šesť a pol hodiny. Na záberoch je od seba rozoznáte podľa obleku.
Parmitano má na sebe oblek s červenými pruhmi a jeho kamera prenáša obraz doplnený o číslovku 11, naproti tomu Morgan má oblek bez pruhov a kameru s osemnástkou.
Ich cieľom je pripraviť materiál, odstrániť kryt, ktorý časť AMS chráni pred kozmickým smetím, a nainštalovať madlá. To všetko je "len" príprava na nasledujúcu kozmickú vychádzku.
Celá akcia mohla začať až potom, ako kozmická loď Cygnus od spoločnosti Northrop Grumman (NG-12) doviezla posledné vybavenie a materiál, ktorý bude k opravám a úpravám potreba.
Jednou z vecí, ktorú je nutné opraviť, sú chladiace čerpadlá, ktoré majú na starosti udržiavanie teploty kremíkového trackeru. To je jeden z dôležitých detektorov AMS, ktorého dáta sú potrebné v kombinácii s dátami z iných prístrojov pre celkové výsledky namerané AMS.
Na začiatku misie bola k dispozícii štyri čerpadlá, z ktorých tri boli záložné. Teraz pracuje len jedno. Konkrétne v marci 2014 prestalo fungovať prvé z chladiacich čerpadiel a u ďalšieho vedci zistili, že došlo k jeho degradácii. V marci 2017 sa muselo prejsť na posledné plne funkčné čerpadlo.
Opatrnosť predovšetkým
Všetko je potrebné robiť s mimoriadnou opatrnosťou a starostlivosťou. AMS je jedno z najdrahších zariadení na ISS a na jeho vývoji sa podieľalo 600 fyzikov z 56 inštitúcií v 16 krajinách. Navyše nebolo v pláne, že by sa malo opravovať, a tak je prístup k jeho súčastiam zložitejší.
AMS zachytáva vysokoenergetické kozmické žiarenie a má vedcom pomôcť odpovedať na základné otázky o povahe antihmoty, neviditeľnej "temnej hmoty", ktorá tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre, a ešte tajomnejšiu temnú energiu. O tej si vedci myslia, že zrýchľuje expanziu vesmíru.
Na ISS bol prístroj privezený na palube raketoplánu Endeavour a nainštalovaný v roku 2011. A ako už bolo spomenuté, v roku 2014 začalo zariadenie vykazovať prvé známky opotrebenia, ale na jeho fungovanie to nemalo vplyv.
Od roku 2011 AMS stačil zachytiť na 140 miliárd častíc kozmického žiarenia. Pričom zaznamenal dáta o type častíc a ich vlastnostiach, ako je hmotnosť, rýchlosť, náboj a smer ich pohybu. Tieto dáta potom následne vedci analyzujú.
Teraz nastal čas, aby sa rovnako ako u mnohých ďalších prístrojov, ktoré sú vystavené drsnému kozmickému prostrediu, opravil a vylepšil, aby mohol pokračovať v zbere dát.