Podoby lásky v minulosti: Muži i ženy mali na partnera vysoké kritériá, dôležité bolo finančné zabezpečenie

Dvadsaťdeväťročná, nie chudobná, nie škaredá, vysoká tmavovláska pre nedostatok príležitostí takto hľadá pána v zaistenom postavení. Vdovci a žandári majú prednosť, no nie je podmienkou! Hláste sa len vysokí a vyše 35-roční! Neanonymné ponuky na zn. „Katolíčka“.

Tak znie jeden zo zoznamovacích inzerátov zo 40. rokov minulého storočia v periodiku Nové Slovensko, ktorým nás hneď v úvode pobaví riaditeľka Štátneho archívu v Trnave PhDr. Júlia Ragačová.

Unikátnu výstavu Stopy lásky v archívnych dokumentoch, ktorá prináša autentické dobové svedectvá o láske v priebehu niekoľkých storočí, pripravovala spolu s kolegyňami Mgr. Katarínou Boledovičovou, PhD., a Mgr. Barborou Kollárovou a ďalšími troma kolegami takmer šesť mesiacov.

Spanilomyseľná a babroš

„Prvým podnetom k výstave bolo objavenie série ľúbostných listov,“ vysvetľuje Katarína Boledovičová, ktorá na milostnú korešpondenciu naďabila pri skúmaní iných materiálov. „Boli zaujímavé, mali osobné čaro, a tak som hneď začala rozmýšľať, či by sme nevedeli spraviť tematickú výstavu.“

​Keď zistili, že pisateľ listu sa narodil 14. februára 1890, teda v deň, ktorý dnes poznáme ako sviatok zamilovaných, bolo rozhodnuté. Vznikla výstava, ktorú otvorili práve v Deň sv. Valentína a trvá ešte v priebehu mája.

„Najskôr sme sa obávali, či budeme mať dosť dokumentov, ale napokon sme toho mali viac, ako sa pomestilo do dvoch výstavných miestností,“ hovorí Katarína Boledovičová a hneď nás oboznamuje s obsahom listov, ktoré stáli za myšlienkou spraviť výstavu. „Keby ste si ich prečítali, mysleli by ste si, že ich písal nejaký mladík. Bol to však 64-ročný vdovec, ktorý sa dvoril magistre farmácie v Trnave.“

​Autor listov svoju srdcovú dámu oslovuje nádhernými spojeniami ako „spanilomyseľná“ či „peknoduchá“ magistra a krásny je aj ich obsah: „Ráčili ste zbadať večer, že sa nehodíme spolu, lebo som oproti vám veľmi netaktický babroš. Pásol som za vami v nádeji, že vás odprevadím k vášmu domu, no stratili ste sa mi v kine. Chodil som Masarykovou ulicou až po Františkánsku, avšak márne. Domov

som sa vrátil o deviatej namrzený, že ste pre mňa nedosiahnuteľná. S pekným pozdravom a bozkom rúk, Váš ctiteľ.“

V archíve objavili aj ďalšie listy milencov, tentoraz však boli súčasťou trestného spisu. „Ide o prípad z roku 1932 a nazvali sme ho ,Listy Jolke, obvinenej z krádeže prsteňa‘,“ vysvetľuje Júlia Ragač...