Prvú novodobú Škodu Octaviu vyrobili presne pred 30 rokmi, konkrétne 3. septembra 1996 v novom závode v Mladej Boleslavi. Octavia vstupovala na trh s cenou 335 700 českých korún (vtedy asi 34 priemerných mesačných platov v Česku, v prepočte zhruba 14-tisíc eur) za verziu s 1,6-litrovým benzínovým štvorvalcom a výkonom 55 kW vo výbave LX.
S dĺžkou 4,51 metra sa v rámci koncernu VW zaradila zhruba medzi typy Volkswagen Vento a Passat. Pod taktovkou koncernu Volkswagen a s využitím jeho technickej základne dokázali českí vývojári pripraviť vozidlo, ktoré zákazníkom ponúklo za rozumnú cenu viac miesta ako konkurencia, avšak bez toho, aby utrpela kvalita.
Prvé octavie vznikali v karosárskej verzii liftback, ktorá skrývala batožinový priestor s objemom 528 litrov, od roku 1998 aj ako kombi. Obe karosárske verzie zákazníkov oslovili aj objemom batožinového priestoru, ktorým sa zaradili na európsku špičku vo svojej triede.
Vodiči si tiež chválili jazdné vlastnosti vozidla či úsporné vznetové motory, nedostatkom bol však obmedzený priestor na zadných sedadlách. V marci 1998 nasledovala Octavia Combi a v roku 1999 dokonca aj verzia s pohonom všetkých kolies. Rok 2000 znamenal následne premiéru pre úplne prvý model Octavia RS.
Prvá novodobá škodovka
Nemecký automobilový koncern Volkswagen, v tom čase oveľa menší ako v súčasnosti, prišiel do mladoboleslavskej automobilky v roku 1991, keď od českej vlády kúpil 31 percent akcií. O necelé dva roky neskôr sa predstavil prvý výsledok česko-nemeckej spolupráce (modernizovaná Škoda Favorit) a zároveň už bežali práce na dvoch nových modeloch.
Jednou z nich bola evolúcia Favoritu, ktorá dostala meno Škoda Felicia. Bola však založená ešte na staršej domácej technike, hoci už modernizovanej. Inak tomu však bolo v prípade budúceho modelu nižšej strednej triedy. Octavia je totiž prvým modelom značky, ktorý využil stratégiu zdieľaných spoločných modulov koncernu VW.
Tento automobil nižšej strednej triedy, pre ktorého výrobu bol v Mladej Boleslavi vybudovaný aj nový montážny závod, vďaka ktorému sa zvýšila výrobná kapacita z pôvodných 90-tisíc vozidiel ročne na 350-tisíc áut, slávil hneď po svojom uvedení na trh veľký úspech.
Preslávenejším značkám koncernu VW aj ďalších renomovaných výrobcov dokázal konkurovať ako kvalitou, dôrazom na bezpečnosť a radom moderných riešení, tak aj (najmä na západoeurópskych trhoch) cenou. Úspech vozidla výrazne napomohol rozvoju automobilky, ktorá je už niekoľko rokov najväčším výrobným priemyselným podnikom v ČR a aj najväčším exportérom.
Moderná technika
Už v roku 1992 sa v Mladej Boleslavi zaoberali možnosťou postaviť nové auto na technickom základe VW Golf tretej generácie, ktorý krátko predtým prišiel na trh. Podobný postup napokon zvolil nemecký koncern v prípade španielskeho Seatu, ktorého riadenie prevzal v roku 1986 a kde s využitím dielov druhej generácie golfu skonštruovali Toledo, predávané do roku 1991.
Pri vývoji automobilu, vo svojej dobe populárneho aj medzi českými a slovenskými zákazníkmi, zvolili v Španielsku podobný postup ako neskôr v Česku: automobil s veľkým batožinovým priestorom a osvedčenou technikou za dobrú cenu.
Mladoboleslavská automobilka však nakoniec jednu generáciu „golfového“ podvozku preskočila a nový model – rovnako ako pri Seate Toledo liftback, teda typ karosérie s rozmernými výklopnými piatymi dverami a siluetou pripomínajúcou sedan – dostal úplne nový základ v podobe platformy interne označenej PQ34.
Rovnaký technický základ v tom čase dostalo aj Audi A3, predstavené na jeseň 1996, alebo štvrtá generácia Volkswagenu Golf. Tento etalón nižšej strednej triedy bol však predstavený až rok po „oktávke“ – meno táto škodovka dostala po aute vyrábanom medzi rokmi 1959 a 1971 – a zákazníci si naň museli počkať tiež až do jesene 1997. Škoda Octavia išla do predaja v polovici novembra a záujem – a to nielen medzi domácimi motoristami – predčil očakávania.
„Bola to trefa do čierneho. V strednej Európe sa najväčšia časť dopytu presunula k strednej triede, a navyše sa nám Octavia podarila. Ide o priestranný automobil s nadčasovým a elegantným dizajnom, ktorý využíval vtedajšie najmodernejšie technológie. Pri výrobe sme dosiahli vynikajúcu kvalitu, pričom cena bola tiež priaznivá,“ povedal pred rokmi časopisu Ekonom šéf projektu v mladoboleslavskej automobilke Lubomír Antoš, ktorý neskôr zastával vysoké manažérske miesta aj v celom koncerne VW.
Dôležitú úlohu zohral aj podarený dizajn, napríklad predná časť s výraznou maskou chladiča sa nadlho stala poznávacím znakom škodoviek. Pôvodný návrh prišiel od talianskeho dizajnérskeho štúdia Italdesign Giorgetta Giugiara, ktoré už na prelome 60. a 70. rokov pre škodovku vytvorilo (hoci nikdy nevyrábané) modely Škoda 720 a 760.
Ako napísal vo svojich pamätiach dlhoročný šéf Volkswagenu Ferdinand Piëch, Giugiarov design sa nepáčil vtedajšiemu premiérovi Václavovi Klausovi. „Auto podľa neho vyzeralo na českú značku príliš taliansky,“ spomínal vnuk legendárneho konštruktéra Ferdinanda Porscheho.
Slovo českého premiéra malo svoju váhu, vláda vtedy ešte držala väčšinu akcií automobilky, a tak sa napokon dizajn auta zmenil. Štúdio Škody vtedy viedol Belgičan Luc Donckerwolke, ktorý sa neskôr napríklad podpísal pod vzhľad superšportov Lamborghini Murciélago a Gallardo.
Konečnú podobu dali autu Belgičan Dirk van Braeckel a Brazílčan Raul Pires, ktorí na začiatku roku 1993 prišli do štylistického oddelenia škodovky od Audi. Trochu inak spomínal na dôvody odmietnutia Giugiarovho návrhu Ľubomír Antoš. „To, čo pripravil Italdesign, bolo atraktívne a moderné, ale dospeli sme k názoru, že by to tiež mohlo rýchlo zostarnúť,“ povedal v jednom rozhovore.
Ani pôvodný návrh však úplne nezapadol, o pár rokov neskôr sa po miernych úpravách objavil na trhu ako Seat Toledo druhej generácie. Novú Octaviu verejnosti prvýkrát predstavili 1. septembra 1996 na pražskom Staromestskom námestí a krstil ju vtedajší premiér Václav Klaus spoločne s Ľudovítom Kalmom, mužom, ktorý po prevzatí automobilky koncernom Volkswagen staval Škodu na nohy. V nedeľu 24. novembra 1996 Kalma pri dopravnej nehode, práve za volantom Octavie, prišiel o život.
V septembri 1997 vzbudila na autosalóne vo Frankfurte nad Mohanom pozornosť priestranná Octavia Combi. Bok karosérie, formovaný z plechu v jednom celku, vyžadoval inštaláciu doposiaľ najväčšieho lisovacieho zariadenia v podniku. Len príslušná raznica vážila úctyhodných 63 ton, pritom sa pracovalo s presnosťou na desatinu milimetra.
Frankfurtský koncept sa príliš nelíšil od podoby, ktorá sa vo februári 1998 dostala do sériovej výroby. Prví zákazníci si novinku prevzali v máji 1998. Rázvor 2 512 milimetrov zodpovedal liftbacku, kombi však bolo o šesť milimetrov dlhšie, o 26 milimetrov vyššie a – podľa prevedenia – o 15 až 30 kilogramov ťažšie.
Elegantne tvarovaný zadok poskytoval veľa miesta pre batožinu, konkrétne 548 až 1 512 litrov. Podiel kombi karosérií na celkových predajoch radu Octavia vystúpil do roku 2001 z 15 na 40,5 percenta. Obrovský záujem zákazníkov viedol v októbri 1998 aj k spusteniu novej linky na jej montáž v závode vo Vrchlabí.
Najpredávanejšia a najdlhšie vyrábaná škodovka
Nová škodovka, ktorá dostala pod kapotu okrem iného populárny turbodiesel, si rýchlo získala uznanie aj v zahraničí. Západné médiá o Škode Octavii často písali ako o zbrani koncernu VW namierenej proti ázijskej konkurencii, ako japonskej, tak aj nastupujúcej kórejskej.
Novinári všímali aj starostlivú prácu robotníkov, a to aj v porovnaní s vozidlami materskej značky. „Z kvality spracovania Octavie musí wolfsburským kolegom škodovákov vyrážať pot na čele,“ napísal napríklad na jar 1997 rakúsky denník Kurier. Nemecký denník Die Welt potom uviedol, že „pokiaľ ide o pomer medzi cenou a výkonom, predstavuje nová Škoda Octavia najatraktívnejšiu ponuku celého koncernu“.
Nejakú dobu však trvalo, kým sa octavie začali skutočne objavovať na cestách. Škodovka plánovala do konca roku 1996 vyrobiť päťtisíc áut, nakoniec však kvôli problémom s nábehom produkcie dokázala zostaviť len asi tretinu. O rok neskôr už našlo zákazníkov skoro 50-tisíc octavií a v roku 1998, kedy sa začalo vyrábať kombi (o ktorom sa pôvodne neuvažovalo), prekročil počet vyrobených vozidiel stotisícovú hranicu.
Počet octavií prvej generácie nakoniec prekročil 1,4 milióna, z toho viac ako 470-tisíc kusov zišlo z výrobných pásov vo verzii kombi. V roku 2004 bola na trh uvedená druhá generácia vozidla, ktorá modernizáciou prešla na sklonku roku 2008. Prvá generácia bola po predstavení svojho následníka naďalej vyrábaná pod názvom Octavia Tour.
Druhej generácie, ktorá vynikala modernejšou technikou, rozsiahlejšími bezpečnostnými prvkami i robustnejšou karosériou, vzniklo okolo 2,6 milióna exemplárov (z toho 900-tisíc kombíkov) a Škode sa s ňou podarila aj expanzia na ázijský trh. Ponúkla ešte viac vnútorného priestoru s o 32 litrov väčším batožinovým priestorom, väčšiu praktickosť a nové technológie, akými bola napríklad dvojspojková prevodovka DSG. Do roku 2013 sa predalo 2,6 milióna vozidiel.
Výroba tretej generácie začala v decembri 2012, jej vzhľad bol navrhnutý slovenským dizajnérom Jozefom Kabaňom. Na jeseň 2016 prešiel automobil modernizáciou, kontroverziu u motoristickej verejnosti vzbudilo najmä rozdelenie predných svetlometov na pár na každej strane, tretia octavia s faceliftom dostala vylepšený interiér s novými obrazovkami infotainmentu v sklenenom dizajne a moderné asistenčné systémy.
Tretia generácia vozidla sa vyrábala v rokoch 2012 až 2020 a ponúkla pokročilé asistenčné systémy i technológie, ktoré boli predtým vyhradené pre automobily vyšších tried.
Zároveň priniesla ľahšiu karosériu, úsporné motory TSI a TDI a taktiež verziu GreenLine. Tá zahŕňala technológie navrhnuté na zníženie spotreby paliva a emisií. Dieselové a benzínové motory mali výkon od 85 do 180 kW, pričom celkom ich vzniklo vyše 2,6 milióna kusov.
Od konca roku 2019 sa vyrába doposiaľ stále aktuálna štvrtá generácia, ktorá priniesla najväčšie zmeny v pohone. Vozidlo dostalo prvýkrát motory s mild-hybridnou technológiou a v ponuke sa objavil aj plug-in hybrid s udávaným elektrickým dojazdom až 60 kilometrov. Zväčšil sa aj batožinový priestor, ktorý v kombíkou dosahuje 640 litrov.
Vozidlo disponuje aj najmodernejšími asistenčnými systémami. Po modernizácii zo začiatku roku 2024 teraz ponúka ešte lepšiu konektivitu a bezpečnosť, a to s až desiatimi airbagmi a mnohými asistenčnými systémami vodiča, vrátane asistenta sledovania pozornosti a únavy.
Jej životnosť by mal predĺžiť už druhý facelift, ktorý sa očakáva v budúcom roku. Budúcnosť Octavie by však podľa skorších vyjadrení vedenia automobilky Škoda mala byť elektrická. Plne elektrifikovaný model by mohol byť na trh uvedený okolo rokov 2028 až 2030. Nový dizajnový smer, ktorým by sa značka chcela uberať, predstavil minuloročný koncept elektrického kombíka Vision O.
Najpredávanejším modelom mladoboleslavskej automobilky zostala Octavia aj v minulom roku, keď sa jej celosvetovo predalo 190-tisíc kusov. Top pozíciu si udržala aj na domácom trhu s počtom 18 330 predaných kusov, pričom v minulom roku dominovala predajom áut aj na Slovensku, v Rakúsku, Chorvátsku či Srbsku.
Škoda Octavia aktuálne schádza z výrobných liniek v Mladej Boleslavi, v Kvasinách a v kazachstanskom Kostanaji. Z Českej republiky sa vyváža do viac ako sto krajín, jej vôbec najväčším exportným trhom je Nemecko. V Česku Octavia kraľuje automobilovej strednej triede s 9 716 predanými vozidlami za prvý polrok.
„Či už ako kombi alebo liftback, Octavia trvalo prináša to, čo si zákazníci cenia najviac: mimoriadny priestor, praktickosť, bezpečnosť a výbavu s výnimočnou hodnotou. Octavia v mnohom definovala ambíciu značky Škoda ponúkať viac, než sa očakáva. Vďaka tomu sa stala hnacím motorom nášho medzinárodného rastu a získala si dôveru celých generácií zákazníkov,“ uviedol v tlačovej správe predseda predstavenstva Klaus Zellmer.
