Ríša sa rúca pod náporom nepriateľa, no jeho, hoci stojí na jej čele ako cisár, to netrápi.
Romulus Veľký, hlavný hrdina rovnomennej hry švajčiarskeho dramatika Friedricha Dürrenmatta, je zvláštny človek. Vladárske povinnosti ignoruje, zaujíma ho iba chov sliepok a čerstvé vajcia na raňajky. A keď ho napokon vojenský veliteľ Odoaker zvrhne, vôbec neprotestuje. Naopak, dobrovoľne mu dáva diadém a cisársku tógu.
To, čo Dürrenmatt vo svojej absurdnej komédii vykresľuje, je vlastne koniec Západorímskej ríše. Pravda, jej posledný cisár sa nevolal Romulus Veľký, ale Romulus Augustus, no podľa tradičného príbehu práve 4. septembra roku 476 predstúpil pred Odoakera, ktorý krátko predtým so svojimi vojakmi dobyl Ravennu, kde sídlil, a odovzdal mu insígnie moci.
Hoci ani takáto scéna nemá oporu v žiadnom známom priamom svedectve, bezpečne vieme, že vláda Romula Augusta sa niekedy v tomto období naozaj skončila.
Východorímsky historik Malchos totiž vo svojom diele Byzantiaka opisuje posolstvo senátu, ktoré na jeseň 476 dorazilo do Konštantínopola „s vyhlásením, že už neexistuje dôvod na rozdelenú vládu a že pre obe polovice ríše stačí jeden spoločný cisár“. Vyslanci zároveň východorímskemu vládcovi Zenónovi odovzdali insígnie.
„Týmto prestalo existovať rímske impérium,“ vyhlasuje Dürrenmattov Romulus.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
