Katastrofa sa začala nenápadne. Už v zime na prelome vojnových rokov 1916 a 1917 ošetrili vo Viedni v c. a k. Vilhelminej nemocnici sto pacientov s ťažkou chrípkou, ale chorí sa objavujú aj v Lipsku, Štrasburgu alebo Kráľovci (Kaliningrade). V septembri 1916 zasiahne chrípkový vírus Buenos Aires a odtiaľ sa rozšíri do celej Argentíny.
Starší ľudia majú ešte v pamäti „ruský katar“ z rokov 1889 – 1893, ktorý po celom svete zabil zhruba milión ľudí. Pretože je však v plnom prúde vojnové dianie, predzvesťou novej epidémie, ktorá sa neskôr zmení na pandémiu, sprvu skoro nikto nevenuje pozornosť. Potom sa však čosi zmení.
Z rôznych častí Európy aj Ameriky začínajú chodiť znepokojujúce správy o chorobe, ktorá postihuje najmä vojakov. Zo začiatku nemá ani meno.
Historik medicíny a autor knihy Španielska chrípka – Príbeh pandémie z roku 1918 Harald Salfellner načrtáva tri možné scenáre pôvodu chrípkovej epidémie z konca prvej svetovej vojny, z ktorých každý má svojich zástancov v odbornej verejnosti: mohla prísť z Číny, z Ameriky alebo z vojenských táborov na západe Francúzska.
Či tak alebo onak, na jar a v lete 1918 už chrípka vyčíňala v Európe aj v Amerike. Zatiaľ si však nevyžiadala mnoho mŕtvych. Prvá vlna sa zdala mierna a obete boli predovšetkým z radov amerických vojakov zo základne v západofrancúzskom prístave Brest.
Smrtiaca jeseň
Lenže potom udrela druhá, smrtiaca vlna chrípky. Prišla na prelome leta a jesene 1918 a už mala aj meno: španielska.
„Prvou obeťou zákernej španielky stal sa policajný úradník dr. Prorok, pridelený úradu pre potieranie vojnovej úžery, ktorý v stredu podľahol španielskej chorobe,“ ohlasujú v piatok 13. septembra brnianske Lidové noviny krátkou notickou, že chrípka dorazila do Prahy. Prečo však „španielska“?
„Každá epidémia potrebuje krátke zrozumiteľné označenie. Toto však vzniklo omylom a neopatrnosťou španielskeho ministra zdravotníctva, ktorý na tlačovej konferencii k postupujúcej epidémii v máji 1918 poznamenal, že o porovnateľnej chorobe vo zvyšku Európy ešte nepočul. K tomu sa pripojila správa agentúry Reuters, ktorú ihneď prevzali londýnske The Times, že v Španielsku vyčíňa záhadná choroba, s ktorou bojuje aj španielsky kráľ Alfonz XIII., a na
ktorú zomrelo už 700 ľudí. Názov bol na svete,“ vysvetľuje Harald Salfellner v pražskom sídle nakladateľstva Vitalis.
Choroba však podľa neho mala aj iné mená. ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.