Hovorí sa jej minoritná, alebo malá saintgermainská zmluva, je súčasťou versaillského mierového systému a Československo ju muselo uzavrieť rovnako, ako všetky novovzniknuté štáty po prvej svetovej vojne, pretože sa v nej riešila otázka postavenia národnostných menšín v krajine. Dokument, podpísaný 10. septembra 1919, však obsahoval aj štyri body, ktoré znamenali uzavretie otázky Podkarpatskej Rusi.
„Československo sa zaväzuje, že zriadi územie juhokarpatských Rusínov v hraniciach určených hlavnými mocnosťami ako samosprávnu jednotku, ktorá bude vybavená najširšou samosprávou, zlučiteľnou s jednotnosťou štátu československého,“ znel prvý z nich, označený ako článok 10.
Na predmetnom území s rozlohou 12 600 štvorcových kilometrov a bezmála piatimi stovkami obcí žilo v tom čase 604-tisíc obyvateľov. Väčšinu z nich tvorili Rusíni (približne 370-tisíc), žilo tam však aj viac než 100-tisíc Maďarov, 80-tisíc Židov, 20-tisíc Slovákov a Čechov a viac než 22-tisíc obyvateľov iných národností, prevažne Rumunov, Nemcov a Poliakov.
Pražská vláda sa podpisom saintgermainského dokumentu v ďalších článkoch zaviazala aj k tomu, že Podkarpatská Rus dostane vlastný snem, ktorý bude mať zákonodarnú právomoc v jazykových, školských, náboženských a samosprávnych otázkach, takisto vlastného guvernéra a že úradnícke posty na tomto území budú obsadzované podľa možností jeho obyvateľmi. Zjednodušene povedané, že dostane autonómiu. Nikde však nebola stanovená ani časová lehota, počas ktorej majú byť tieto opatrenia uvedené do života a takisto ani sankcie za nesplnenie zmluvných bodov.
Tým sa však na jeseň 1919 prakticky nikto nezaoberal. V začlenení do novovzniknutého štátu totiž videli predstavitelia Podkarpatskej Rusi v prvom rade nádej na zlepšenie situácie tohto mimoriadne
zaostalého regiónu. No a získanie jej územia bolo výhodné aj pre Československo, hoci sa nedalo podoprieť ani dôvodmi historickými, ani etnografickými.
„Z mocensko-politického a bezpečnostného hľadiska to museli aj skeptici akceptovať ako správne rozhodnutie. Stali sme sa aspoň na chvíľu stredoeurópskou veľmocou, rozšírili sme si slovanské zázemie – v tom...
Zostáva vám 85% na dočítanie.