Na tom mene je až niečo poetické: Domček. Lenže v 50. rokoch minulého storočia na tomto vojenskom väzení poetického nebolo ani zamak. „Kapitán Pergl, šéf domčeka, to bola beštia. Mlátil ma obuškom aj korbáčom s guľôčkami na konci. Dva mesiace, ktoré som tam strávil, považujem za najhoršie obdobie svojho života,“ vyhlásil Augustin Bubník. Bol jednou z obetí procesu s hokejovou reprezentáciou v roku 1950.
„Ukázalo sa to už počas obdobia, keď som vyrastal. Môj otec bol mäsiar a údenár, moja mamička predavačka v údenárstve. Pretože mamka bola veľká sokolka, vodila nás na sokolské cvičisko k Libeňskému mostu, kde bolo každú zimu vytvorené klzisko. Tam sme začínali korčuľovať a ja som sa dozvedel, že v blízkosti – na ostrove Štvanice – existuje zimný štadión, na ktorom sa hrá hokej.“
Zlaté pražské majstrovstvá sveta 1947 mu tesne unikli, prednosť nakoniec dostali starší hráči, ale o rok neskôr už bol členom partie, ktorá vo Svätom Moritzi vybojovala strieborné olympijské medaily. A nielen to: Čechoslováci šokovali bezgólovou remízou s Kanadou, ktorá si dovtedy do Európy chodila po vysoké víťazstvá. Ani jeden tím na turnaji neprehral, pre zámorský tím nakoniec hovorilo lepšie skóre, a tak sa stali šampiónmi.
V Davose hlasovali o emigrácii
Na konci toho roku potom došlo k udalosti, ktorá predznamenala osudy mnohých reprezentantov. LTC sa vydalo na Spengler Cup – najstarší klubový turnaj v Európe. V Davose dostali hokejisti ponuku emigrovať a hráči o nej hlasovali. Nakoniec sa rozhodli vrátiť (pomerom hlasov 8 : 6) a nenasledovať tak príklad niek...
Zostáva vám 85% na dočítanie.