Cesta zbližovania sa medzi Severnou a Južnou Kóreou začala telefonicky. Prívlastok zlomového dňa padol na stredu, kedy medzi krajinami opäť začala fungovať pohraničná horúca linka pre naliehavú komunikáciu. Ide tak jednoznačne o posun v napätých vzťahoch, ktorým za posledné obdobie uškodili hlavne viaceré severokórejské jadrové a raketové testy, či na druhej strane polostrova aj spoločné cvičenia Juhokórejčanov so Spojenými štátmi.
Linka sa preto viackrát prerušovala: „Od roku 2016 bola nefunkčná. Už keď prezident Mun (juhokórejský prezident pozn. autora) vstupoval do úradu tvrdil, že on by chcel obnoviť túto komunikáciu a nadviazať vzťahy so Severnou Kóreou potenciálne tak, aby tieto debaty viedli až k unifikácii celého polostrova. Zároveň je vidieť, že aj zo strany Kim Čong-una aj prezidenta Muna, akoby obaja vysielali krátkodobé signály a čaká sa, ako na to zareaguje tá druhá strana,“ vysvetlil pre HN analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Dušan Fischer.
Dopĺňa ho Lucia Husenicová, analytička z Katedry Bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: „Ak vezmeme do úvahy, že Severná Kórea posledný rok nereagovala na návrhy na komunikáciu, ktoré prišli od juhokórejskej je obnovenie jedného z kanálov komunikácie pozitívne. Zároveň je to po prvýkrát od nástupu Kim Čong-una krok Severnej Kórey smerom k začatiu komunikácie s juhokórejskou vládou,“ dodáva.
A prečo bolo v kórejských slúchadlách ticho práve od roku 2016? Pchjongjang sa totiž vtedy rozhodol linku prerušiť ako odvetu za uzavretie spoločnej priemyslovej zóny Kesong. To, že toto rozhodnutie nie je len pozlátkom, svedčí aj skúška komunikácie medzi krajinami, ktorá mala skontrolovať kvalitu spojenia, a teda uistiť sa, že keď bude potrebné po núdzovom slúchadle siahnuť, tak sa aj s tou druhou stranou spojí. Na polostrove je to viac ako vhodné, keďže medzi krajinami po vojne v 50. rokoch stále neexistuje mierová zmluva.