„Kedysi sme boli cukrovarskou veľmocou, vráťme sa k nej.“ To sú časté slová nostalgie, ktoré zaznievajú od odporcov plánovanej baterkárne v Šuranoch.
Nie je sa im čo čudovať. Ich mesto bolo v minulosti v danom segmente baštou európskeho významu.
Aj keď spomienkový optimizmus funguje, hlavnou otázkou zostáva, či by dnes mala takáto prevádzka, ktorá svoje brány definitívne zatvorila na prelome milénií, šancu na prežitie.
Na Slovensku v minulosti fungovalo až 41 cukrovarov. Ešte v roku 1989 ich bolo desať a začiatkom tohto roka zostali len dve fabriky. No aj tie dokázali v rámci nášho zdecimovaného poľnohospodárstva divy.
Cukor tak bol jednou z mála komodít, pri ktorých sme sa mohli pochváliť sebestačnosťou. Problémom však je, že tá razom pominula.
Začiatkom februára sa totiž spoločnosť Považský cukor, pôsobiaca v Trenčianskej Teplej, rozhodla opustiť náš trh.
To, že išlo o obrovské prekvapenie, neskrývali pestovatelia cukrovej repy, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora či samotný minister Richard Takáč.
Predmetom diskusií bola aj motivácia ukončenia výroby zo strany nemeckého vlastníka Nordzucker na Považí. Ten v roku 2024 zaznamenal astronomickú stratu na úrovni 26 miliónov eur.
Všetci v segmente však očakávali, že ide len o jednorazový výkyv, keďže rok 2025 bol pre vstupnú plodinu jeden z najlepších v histórii.
V článku sa ešte dočítate:
- čo stálo za rekordnými stratami výrobcu,
- prečo nepomohla ani mimoriadne priaznivá úroda,
- aké investície chystá posledný slovenský cukrovar,
- ako chce štát podporiť pestovanie cukrovej repy.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
