Bojujú však s viacerými problémami, nízkymi platmi, nedostatočným financovaním školstva a učia aj problematické triedy bez adekvátnej podpory. Byť dnes pedagógom pritom neznamená obdiv a ani úctu okolia.
Napríklad v máji hľadali školy rekordný počet učiteľov, chýbalo ich skoro dvetisíc. Riaditelia najviac hľadali matematikárov, informatikov či učiteľov anglického jazyka. Z učiteľov sa tak stalo tretie najžiadanejšie povolanie na pracovnom trhu.
„Keď sa pozrieme na dáta a na regionálne rozdiely, tak vidíme, že špecificky v Bratislave je dopyt omnoho vyšší ako v iných regiónoch. Najvyšší kontrolný úrad vychádzal z dát Edujobs, ktoré zbiera práve tieto inzeráty a zistil, že z tisíc žiadostí je 400 alebo 500 práve v hlavnom meste,“ hovorí analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.
Nedostatok pedagógov si už pritom vyberá svoju daň vo vzdelávaní. Čoraz viac predmetov je učených neodborne. Národný kontrolný úrad navyše zistil, že počet neodborne odučených predmetov, ktoré školy nahlasujú ministerstvu školstva, nesedí so zisteniami Štátnej školskej inšpekcie.
Najväčšie problémy boli pri informatike. Školy do systému zapísali, že učia odborne takmer 68 percent hodín. Podľa inšpektorov je to však len 42 percent.
„Potom prichádza na scénu to, čo sa deje posledné roky, že rodičia si zabezpečujú doučovanie, platia si učiteľov navyše. Čiže tým, že dlhodobo tá kvalita nie je témou, tak sa rodičia zariadili, že už ani neočakávajú od tých škôl niečo výrazne kvalitné. Medzinárodné merania nám ukazujú, že robte niečo, hľadajte cestu. Ale ten rodič chápe, že je to dlhá trať a on nemôže toľko čakať, takže každý rodič sa začal starať sám o seba a tým pádom zabezpečuje vzdelanie aj doma cez doručovateľov,“ vysvetľuje šéfka Štátnej školskej inšpekcie Alžbeta Štofková Dianovská.
O učiteľoch, ktorí sú kľúčom k lepšiemu vzdelávaniu, je štvrtá podcastovej minisérie Ema má mamu.