Čomu venujete prvé pracovné dni na Malte? Už sa zaúčate?

Áno, chodievam sa pozerať do nemocnice na ich rutiny, akoby som bola študent. Volá sa to shadowing. Zatiaľ som pozitívne prekvapená. Samozrejme, niektoré veci nie sú také dobré, ako sme mali vo Švédsku, ale stále mi to príde, že je to lepšie ako na Slovensku. Zdravotná starostlivosť sa mi zdá fajn. Niektorým veciam trošku nerozumiem.

Čomu napríklad?

Mnoho žien chodí počas tehotenstva k súkromnému lekárovi a zároveň do nemocnice na kontroly. Nerozumiem, čo viac pre ne môže urobiť ten doktor na privátnej klinike. Robia to v podstate všetky ženy, ktoré na to majú. Pritom ide len o dohliadanie na zdravú tehotnosť.

Nie je vaše pôsobenie na Malte kariérnym krokom späť? Aká bude teraz vaša pozícia?

Je. Vo Švédsku som bola överläkare. Takýto lekár – senior má na klinike najväčšiu zodpovednosť. Na Malte budem „len“ špecialistkou, čo je o „hodnosť“ nižšie. Áno, v medicíne je to často ako v armáde. Človek má nejaké hodnosti a podľa nich právomoci a kompetencie. Ja však Maltu neberiem ako kariérnu príležitosť. Prišla som sem kvôli tomu, že sa chcem starať o svoje psychické zdravie, chcem slnko a uvidím, čo mi to prinesie. Po roku to prehodnotím. Už si nerobím žiadne dlhodobé plány. Uvidíme.

Vychádza mi to tak, že ste človekom päťročníc, plus – mínus.

Keď som mojej dobrej kamarátke písala, že odchádzam zo Švédska, že už ma tam žerú mrle, povedala: to sedí, to je tých tvojich šesť a pol roka. Toľko si vydržala aj na Slovensku. A fakt! Ale ja som to takto neplánovala. Do Švédska som išla s tým, že sa tam sťahujem navždy, že si tam idem vytvoriť nový život a bude to môj domov.

A čo sa pokazilo?

Švédsko som niekoľko rokov naozaj vnímala ako svoj domov, ale potom mi aj tie veci, ktoré sa mi na začiatku páčili, alebo mi aspoň nevadili, začali vadiť neuveriteľne a keď som si to uvedomila, už bol balvan spustený z kopca. Nešlo to zastaviť.