Registrujete v ordinácii, že sa v spoločnosti vyskytuje viac porúch na autistickom spektre?

Tieto poruchy nie sú nič, čo by tu predtým nebolo, ale nemali sme ich ešte pomenované. O chlapcoch s ADHD či „ádéháďákoch“ sa hovorilo, že sú neposlušní nezbedníci alebo „postrach okolia“. Tiež sa používal termín LMD – ľahká mozgová dysfunkcia. Autistov alebo deti s poruchou autistického spektra zase spoločnosť vnímala ako „čudákov“. Patril k nim taký ten samotársky chlapec od susedov, pretože pre nich je typický iný sociálny prístup – sú zvláštni v súvislosti s emóciami a trochu čudáci. Čiže tie ich prejavy sú stále rovnaké, boli tu možno vždy a my sme si ich nedávno len po novom pomenovali, zaradili a klasifikovali, a teraz sa o nich čoraz viac hovorí. Existuje viac odborníkov, ktorí tie poruchy diagnostikujú, a je viac ranej starostlivosti, ktorá s tým pomáha rodičom a pacientom. Takže je to aktuálna téma.

Spomínali ste, že máte aj nejaké štatistiky...

Z grafov početnosti, ktoré máme najnovšie k dispozícii, je vidieť, že v minulom roku malo poruchu autistického spektra (v ČR, pozn. red.) každé 36. dieťa, čo je veľmi časté. Poruchu pozornosti (ADHD) potom každé asi 20. dieťa, takže to je ešte častejšie. A teraz si predstavte, že sa tie výskyty navyše prekrývajú, takže na grafe si to môžete predstaviť ako dva sčasti sa prekrývajúce koláče.

A s koľkými prípadmi takýchto porúch sa osobne stretávate v ordinácii?

Je toho teraz strašne veľa. Keď si predstavíte, že k nám do ambulancie príde do nemocnice cez deň na detské oddelenie napríklad dvadsať ľudí, potom by som povedal, že sa s tým stretávame každý deň. Porucha autistického spektra je trochu menej častá, ale aj tú vidíme napríklad každý druhý deň. To znamená, že by sme na to mali byť pripravení. Je to v podstate náš denný chlieb.

Podobná situácia sa asi týka aj Aspergerovho syndrómu, ktorý sa zaraďuje medzi poruchy autistického spektra. Ako laika by ma zaujímalo, čo všetky tieto poruchy majú spoločné a v čom sa, naopak, líšia.

Taká ich najväčšia nadmnožina sú „neurovývojové poruchy“ a pod ne potom spadá ADHD, čo sú poruchy pozornosti, a vedľa nich potom tiež poruchy autistického spektra (súbor faktorov ovplyvňujúcich sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie jedinca, pozn. red.). To sú také hlavné podmnožiny, ktoré sa teda aj čiastočne prekrývajú. S týmito poruchami je to vlastne rovnaké, ako keď dôjde u človeka k poruche nejakého zmyslu a má poruchu zraku alebo sluchu; oni majú poruchu sociálnej interakcie. Dieťa zle komunikuje s ostatnými deťmi, zle komunikuje s rodičmi, zle číta emócie a zle ich tiež vyjadruje. Takže je to vlastne len ďalšia porucha toho, čo ľudia vedia: niekto zle vidí a niekto zas zle komunikuje.