Prečo sú spomienky užitočné?
Vďaka nim si utvárame vlastnú identitu. Bez nich by sme to neboli my, do istej miery by sme nemali zmysel a budúcnosť. Nevedeli by sme, čo je pre nás hodnotné a dôležité. Naše spomienky a skúsenosti nám do značnej miery udávajú smer, čo ďalej. Ovplyvňujú aj to, akí budeme, pretože nám pomáhajú vytvárať náš hodnotový systém. Patria k tomu, samozrejme, spomienky pozitívne aj negatívne.
Čo ak niekto spomienky radšej potlačí a bude tvrdiť, že žije súčasnosťou a budúcnosťou a nechce sa pitvať v minulosti?
Žiadny extrém nie je dobrý. Ani neochota zaoberať sa spomienkami, ani život len v spomienkach. Spomienka je vždy prerozprávanie toho, čo sa stalo v minulosti, ale robíme to v prítomnosti, teda zasadzujeme to do nejakého rámca, interpretujeme a hodnotíme, čo nám pomáha orientovať sa vo svete a tým aj rásť. Časom sa to naše spomínanie aj mení. Optimisticky hovorím, že získavame životnú múdrosť, istý nadhľad. A to je predsa veľmi dôležité.
Ako často je dobré vracať sa do minulosti?
Je to veľmi individuálne. Každý má inú potrebu a v každom období života je tá potreba iná. A aká miera je tá správna? To poznáme podľa toho,
Zostáva vám 95% na dočítanie.