Vymenili ste internú kliniku za geriatrickú. Naučili ste sa už premýšľať o starobe v iných súvislostiach? Napríklad ohľadne diabetu...

Historicky jedna z mojich prvých prednášok na domácich sympóziách sa týkala témy cukrovky druhého typu vyšších vekových skupín, pretože sa tým nikto nezaoberal. Takže sa trochu musím pochváliť, že som sa touto témou zaoberal už pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Lenže odvtedy sa toho veľa zmenilo... Teraz som sa pustil na iné pole, podarilo sa nám založiť Geriatrickú internú kliniku (geriatria je odbor zaoberajúci sa chorobami v starobe a starým človekom v chorobe, pozn. red.),a tak sa celkom logicky do našej práce premieta aj vzťah medzi diabetom a seniormi, resp. vyšším vekom. Ale až keď som si urobil atestáciu z geriatrie, pochopil som, že moje poňatie z minulosti bolo zlé. Neustále sa totiž citujú rôzne štatistiky, čo robím tiež s chuťou, avšak podstata má byť niekde inde. Geriatria ponúka veľa zručností, a keď ich diabetológ uchopí tým správnym smerom, pomôžu mu lepšie sa starať o svojich pacientov. Je to dôležité z jedného prostého dôvodu – v ordináciách diabetológov je 65 % ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov.

Niečo ako geronto-diabetológia?

Tento termín razím, ale zatiaľ nie je všeobecne prijatý. Každý začiatok je ťažký. Určite skôr alebo neskôr vznikne špeciálny superpododbor – geronto-diabetológia. Osobne sa snažím dávať dohromady sumu poznatkov z oboch odborov a prepojiť ich navzájom. Darí sa mi už 13 rokov vydávať zborník diabetológie, a tak mi napadlo, že budúci rok by sa mohol niesť práve v duchu prieniku poznatkov diabetológie a geriatrie. Aby v tom diabetológ mohol zalistovať a vziať si niečo pre svoju prácu. A aby geriater, pretože aj k nemu chodia pacienti s cukrovkou, mohol využívať novinky z diabetológie.

Ako veľmi pracujete s pojmom geriatrická krehkosť? Tento jav lekári opisujú asi u 7 % seniorov. Ide o pribúdanie závažných ťažkostí u starého človeka. Ten potom neprimerane „chátra“ bez toho, aby bola zrejmá nejaká príčina.

To je veľmi dôležitý pojem. Úprimne povedané, v tejto chvíli sa geriatria v podstate zaoberá hlavne syndrómom geriatrickej krehkosti. Ten je špecifický tým, že sa začína nevinne – zníži sa záujem o okolie, pohyblivosť, chuť do jedla, rozvinie sa malnutrícia (podvýživa, pozn. red.), pacient upadne do depresie, prestane užívať lieky, pohybovať sa... A zrazu sa to všetko uzavrie a končí sa to fatálnou terminálnou krehkosťou (úplná strata sebestačnosti, pozn. red.). Tento proces sa však nerozvinie lusknutím prsta, väčšinou sa do tohto vývoja premieta celý rad životných a zdravotných situácií. A z času na čas aj určité nedokonalosti nášho zdravotníctva...