V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s takzvanou prírodnou kozmetikou. Mali by sme jej dať jednoznačne prednosť?

Samotný pojem „prírodná kozmetika“ je bohužiaľ pomerne problematický, pretože ho nedefinuje žiadna litera zákona. Základným vodítkom pre nás teda môže byť zloženie prípravku uvedené na zadnej strane. V jeho názve je v súčasnej dobe bohužiaľ možné uviesť takmer čokoľvek. Chýba nám nejaká záväzná forma certifikácie. Existujú síce medzinárodné certifikácie ako napr. nemecká BDIH a francúzsky Ecocert, či certifikačná značka Cosmos (certifikačná značka zaručujúca, že produkt neobsahuje chemické látky ako ropné deriváty, geneticky modifikované suroviny, parabény ani ftaláty, pozn. red.), ale problém je v tom, že každá spoločnosť má trošku iné podmienky. V tejto chvíli je ťažké zorientovať sa v prírodnej kozmetike.

Obzvlášť pre laika. Sama sa vždy zaradujem, keď v zozname ingrediencií objavím latinský názov nejakej byliny alebo ovocia. Ale to asi samo o sebe nestačí, keď nepoznám ani pomery jednotlivých zložiek, však?

Hovoríte úplne správne, že na zložení krému nepoznáme množstvo jednotlivých ingrediencií, ale môžeme ich aspoň odhadnúť podľa ich poradia. Jedno z pravidiel označovania kozmetických prípravkov je totiž to, že poradie ingrediencií sa píše podľa množstva obsahu, to znamená, že zložky uvedené na prvom mieste je v prípravku najväčší obsah. Pričom takzvané pomocné látky sa môžu striedať podľa potreby, avšak ich agresivita je značná, aj keď je ich v prípravku málo. Väčšina produktov má na prvom mieste vodu, ktorá pre zaujímavosť tvorí 75 až 80 % prípravku. Obsah nejakej byliny určite poteší; čo už poteší menej, sú látky s predponou „benzo“, napr. benzoate, rôzne akryláty alebo silikóny. Vtedy by sme mali spozornieť.