Prof. MUDr. Ivan Rektor, CSc., je neurológ. Bol prednostom I. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity, pôsobil aj ako prorektor Masarykovej univerzity v Brne. Teraz pôsobí v brnenskom Stredoeurópskom technologickom inštitúte – CEITEC. SNÍMKA: Tomáš Krist, Mafra
StoryEditor

Ako sa dedí stres? Neobvyklý výskum obetí holokaustu priniesol nové zistenia

09.07.2022, 00:00
  • Celoživotný stres tých, ktorí prežili holokaust, sa dokonca podpísal aj na ich deťoch a vnúčatách. Ako? A ako veľmi?
  • To sa so svojím tímom rozhodol preskúmať neurológ Ivan Rektor (73) z výskumného centra Masarykovej univerzity CEITEC v Brne.
  • Prišiel na to, že sa ich extrémny stres skutočne prenáša na ďalšie generácie a to aj v prípadoch, keď sa o vojnovom utrpení doma nikdy nehovorilo.
  • Prečítajte si rozhovor publikovaný v magazíne Téma.

Od roku 2015 pracujete na výskume, ktorý má odhaliť, či sa stres ľudí, ktorí prežili holokaust prenáša aj na ich potomkov. Ako vám napadlo skúmať práve túto skupinu ľudí?

Pracujem na neurológii, v rodine mám niekoľko psychiatrov a stretávam ľudí, ktorí holokaust prežili. Téma sa navyše dotýka aj mojej vlastnej rodiny. Rodičia môjho otca boli za vojny zavraždení. Okrem toho som si bol vedomý toho, že máme poslednú možnosť tých, ktorí prežili holokaust, skúmať. Značná časť z tých, ktorých sme v roku 2015 vyšetrili, už dnes nežije. Na výskume sa podieľa tím, v ktorom sú psychológovia, biomedicínsky inžinier, genetici a koordinuje ho antropologička.

Aký veľký súbor ľudí ste vyšetrili?

Do výskumu sa zapojilo 49 preživších, 86 ich potomkov a 88 vnukov a vnučiek a obdobný počet kontrol, teda rovnako starých ľudí z bežnej českej populácie, ktorí hrôzu ohrozenia života a života blízkych na vlastnej koži nezažili.

Mali všetci preživší, ktorých ste skúmali, podobný osud?

Väčšina z účastníkov bola v Terezíne a potom v niektorom z koncentračných táborov. Mnohí z nich zažili pochod smrti. Niektorí sa ale skrývali v horách na Slovensku alebo sa pripojili k partizánom.

Akí starí boli vyšetrovaní ľudia z prvej generácie?

Tí najstarší mali 95 rokov, priemerný vek bol 80 rokov. Za vojny teda boli deťmi, prípadne mladými dospelými. Deti väčšinou prežili schované u nežidovských rodín alebo v Terezíne a bezprostredné ohrozenie života teda zažili nepriamo.

Akým spôsobom ste ich vyšetrovali?

Účastníkov výskumu sme podrobili komplexným testom a to ako psychologickým, v rámci ktorých sme vyšetrovali depresie, stres a posttraumatický stresový rast, teda také to „čo ťa nezabije, to ťa posilní“, tak neurobiologickým. Všetkým bol odobraný genetický materiál a podstúpili magnetickú rezonanciu mozgu, aby sme zistili, či sa dlhodobý stres, ktorému boli vystavení, nejako podpísal na štruktúre a funkčnom prepojení ich mozgov.

A na čo ste prišli?

Psychologické testy ukázali

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-06-28 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Genetička: Čo všetko nám o zdraví, talente, chuti či povahe prezradí test DNA?
01 - Modified: 2024-10-05 06:00:00 - Feat.: - Title: Mykológ: Prečo nemožno hubu označiť za liek, ktorá je afrodiziakom a ktoré majú najviac liečivých látok? 02 - Modified: 2024-10-03 11:31:37 - Feat.: - Title: Ako najlepšie zaobchádzať s očakávaním? 03 - Modified: 2024-10-01 11:12:39 - Feat.: - Title: ​Ako sa môžu firmy digitalizovať? Pre HN odpovedá výskumníčka a informatička na umelú inteligenciu 04 - Modified: 2024-09-30 15:31:49 - Feat.: - Title: Potreba tekutín je značne individuálna 05 - Modified: 2024-09-29 22:00:00 - Feat.: - Title: Od Pána prsteňov po Zaklínača. Ako Poľsko dobýja vedecký svet aj pomocou popkultúry (reportáž)
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
05. október 2024 08:08