Čínsky prezident Si Ťin-pching dnes druhýkrát vo funkcii pricestoval do tibetskej metropoly Lhasy. Stalo sa tak pri príležitosti 60 rokov od založenia Tibetu ako autonómnej oblasti Číny, napísala agentúra Reuters. Si oblasť naposledy navštívil v roku 2021.
"Aby sme mohli riadiť, stabilizovať a rozvíjať Tibet, je najprv potrebné udržať politickú a sociálnu stabilitu, etnickú jednotu a náboženskú harmóniu," citovali štátne médiá prezidenta, keď prehovoril k vysokým tibetským úradníkom.
Tibet je pre Čínu veľmi strategickým regiónom kvôli jej hranici s Indiou, na ktorej sa v priebehu rokov vojská oboch krajín stretávali. Siho návšteva sa časovo zhoduje s cestou čínskeho ministra zahraničia Wang Iho do Indie. Obe krajiny sa zaviazali obnoviť vzťahy, ktoré poškodili pohraničné strety v roku 2020, pri ktorých zomrelo 20 indických vojakov a štyria čínski.
V himalájskej oblasti sú tiež bohaté prírodné zdroje, vrátane veľkého potenciálu vodnej energie. Kvôli tomu chce Peking v Tibete postaviť vodnú elektráreň, čo ale znepokojuje Indiu, ktorá leží po prúde rieky.
Čínsky vodca do Tibetu naposledy priletel v júli 2021, keď vyzval miestnych obyvateľov, aby nasledovali komunistickú stranu. Pozorovatelia vtedy jeho návštevu vnímali ako signál, že je strana presvedčená o tom, že v regióne protestujúcemu proti čínskej nadvláde bol nakoniec nastolený poriadok.
Keď sa totiž v Číne v roku 2008 konali letné olympijské hry, v Tibete sa konali protesty budhistických mníchov a mníšok a niekoľko ľudí sa aj upálilo. Si vtedy povedal, že tibetský budhizmus musí byť vedený tak, aby sa prispôsobil čínskemu socializmu.
Tibetskú autonómnu oblasť pred Siom v roku 1990 navštívil Ťiang Ce-min, ktorý bol čínskym prezidentom v rokoch 1993 až 2003.
Súčasný tibetský duchovný vodca dalajláma počas neúspešného povstania proti čínskej nadvláde v roku 1959 z Tibetu ušiel. O šesť rokov neskôr vznikla Tibetská autonómna oblasť, piata a posledná. Predchádzali jej autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko (1947), Sin-ťiang (1955) a Kuang-si s Ning-sia (1958).
Štrnásty dalajláma teraz žije v indickej Dharamsále v podhorí Himalájí, kde tiež sídli tibetská exilová vláda. Peking ho má za separatistu, exilovú vládu neuznáva a Tibet považuje za súčasť čínskeho územia. Dalajláma obvinenia zo separatizmu odmieta a zdôrazňuje, že pre Tibet presadzuje väčšiu autonómiu a ochranu tibetskej budhistickej kultúry.