Po šiestich mesiacoch vojny, ktorá zastavila prúd ropy z Perzského zálivu, bez ktorej sa Čína takmer nemôže zaobísť, sa táto krajina paradoxne vynorila ako nová ropná veľmoc. Ropní obri ako Irak, Kuvajt či Emiráty majú svoje ropné jazerá v ropných poliach pod zemou, Čína ich má v kanvách. Teda samozrejme v obrovských zásobníkoch.
Sankcie voči Iránu by mohli upriamiť pozornosť na obchod s ropou z Číny (15. 8. 2026)
Za celé roky cieľavedome nasyslila ohromné strategické zásoby, pretože dlho skupovala všetko, čo mohla. Len čo boli ceny nízke, nakupovala viac ropy, než potrebovala.
Dokonca čoraz častejšie ukladala do ropy prebytočné devízové príjmy radšej, než aby ich nechala zarábať investovaním v zahraničných bankách alebo štátnych dlhopisoch, uviedol denník Wall Street Journal. Pohľad na to, ako západné vlády zmrazili ruské peniaze po invázii na Ukrajinu, bol pre Peking lekciou.
Takže výsledok je, že zatiaľ čo krajiny skoro celého sveta sa pol roka trasú o dodávky svojej ropy, Čína má plné nádrže.
Slováci by povedali, že Čína všetkých prekabátila.
Preplnené nádrže
V článku sa ešte dočítate:
- Koľko ropy Čína nahromadila v strategických zásobníkoch,
- Ako by rezervy pomohli Pekingu pri konflikte o Taiwan,
- Prečo elektromobily posilňujú čínsku energetickú bezpečnosť,
- Ako Čína svojím dopytom ovplyvňuje svetové ceny ropy.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
