Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Pre jeho priaznivcov splnený sen, politické špičky v Európe sa však desia. A majú na to dôvod: Už počas Trumpovho prvého mandátu kolovali historky, že svojmu európskemu partnerovi v prípade vojnového konfliktu rozhodne na pomoc nepríde. Brusel je v otázkach bezpečnosti opatrný a nechce sa spoliehať len na Severoatlantickú alianciu, v ktorej má napokon Amerika výsadné postavenie.
Video: Porovnanie ruského jadrového arzenálu, ktorý je najväčší na svete, s ostatnými
Manfred Weber, predseda Európskej ľudovej strany, ktorá podľa prieskumov zvíťazí v júnových voľbách do Európskeho parlamentu, nechce len nečinne prizerať. Na sklonku minulého roka napokon vyhlásil, že Trump a Putin budú formovať politiku v roku 2024.
Americký prezident dal v minulosti jasne najavo, že NATO mu príliš nevonia. Už v roku 2016 počas predvolebnej kampane povedal, že je Aliancia prekonaná. V roku 2018 ako prezident spochybnil kľúčový článok päť Severoatlantickej zmluvy, keď sa pýtal, či by sa USA mali podieľať na obrane malého štátu ako Čierna Hora, ktorá je tisíce kilometrov ďaleko. Weber preto velí na zbrojenie. A rovno hovorí o európskom jadrovom arzenáli.
Ten je paradoxne stále veľmi závislý na Amerike a ozvenách studenej vojny. Už v päťdesiatych rokoch minulého storočia Američania v Európe rozmiestnili tisíce termonukleárnych bômb B61 ako odstrašenie pred prípadnou agresiou Sovietskeho zväzu. Asi dvesto kusov techniky tu prežilo dodnes. V ktorých krajinách sa bomby nachádzajú, bolo až do roku 2019 verejným tajomstvom, než to Severoatlantická aliancia omylom vyzradila.
Americký jadrový arzenál v Európe
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 68% na dočítanie.
Zostáva vám 68% na dočítanie.