Väčšina explóziu i prvé mesiace po nej neprežila, niektorí však mali šťastie. "Pamätám sa na obrovský záblesk, do smrti ho uvidím pred sebou," spomína dnes 82-ročná Akiko Takakura.
Počas vojny pracovala ako úradníčka v Bank of Hiroshima, vo svojej dobe v jednej z najznámejších budov mesta. Banka stála len 300 metrov od miesta výbuchu. "Bolo to doslova ohnivé peklo, dostala som sa na ulicu, respektíve na to, čo z nej zostalo. Všade šľahali plamene. A potom sa náhle spustil dážď. Na zem dopadali obrovské kvapky, šedé a ťažké. Bolelo to, ale všetci sme mali rovnakú potrebu - čo najviac piť, bez ohľadu na bolesť. Otvárali sme ústa a snažili sa zachytiť čo najviac kvapiek."
Dnes Akiko Takakura učí v škôlke a deťom sa snaží vysvetliť, čoho všetkého sú ľudia schopní.
Hirošima nezabúda
Od zvrhnutia amerických bômb na Hirošimu a Nagasaki 6. a 9. augusta uplynulo už 62 rokov. Obete i pozostalí, Japonci i Kórejčania, si aj tento rok pripomínajú tragickú udalosť ukončenia 2. svetovej vojny. Len v Hirošime zahynulo do konca roku 1945 následkom explózie jadrovej bomby prezívanej Little Boy viac ako 140-tisíc osôb. Celkový počet obetí potom dosiahol číslo 200-tisíc.
Obeťami sa nestali len Japonci, ale aj veľa Kórejčanov. Tesne pred koncom vojny ich žilo v Hirošime viac ako 20-tisíc. Vojakov, ich rodinných príslušníkov, civilných zamestnancov japonskej armády i mobilizovaných študentov. Stali sa tak obeťami vlastne dvakrát. Najskôr, keď ich krajinu obsadili vojská krajiny vychádzajúceho slnka. Druhýkrát vtedy, keď v Japonsku pôsobili a pracovali. Dobrovoľne, alebo z donútenia.
Mesto mieru
Jazda superexpresom Šikanzen trvá z japonského hlavného mesta Tokia do Hirošimy štyri hodiny. Už na nástupišti sa dozviete, že k hlavným turistickým atrakciám, ktoré musíte navštíviť, patrí Atómový dóm. Torzo pôvodnej budovy hirošimského prefekturálneho paláca pre výstavy produktov. Práve nad ním 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času explodovala americká atómová bomba.
Odkaz do sveta
Pred pamätníkom obetí atómového výbuchu sa zhromaždili tisíce ľudí. Rovnako ako vlani i predvlani. Rituál pravidelne sa opakujúci každý rok. Rovnako ako inokedy predstúpil pred zhromaždený dav starosta Hirošimy s posolstvom o celosvetovom mieri. Tradícia, ktorá je nedeliteľnou súčasťou spomienkových akcií. Smeruje do všetkých krajín sveta s nádejou, že už sa nikdy nebude opakovať podobná tragédia. A to i s vedomím, že aj na začiatku 21. storočia ide o zbožné prianie a utópiu.
Aj preto patrí Tokio k hlavným odporcom totalitného severokórejského režimu, ktorý napriek varovaniu medzinárodného spoločenstva uskutočnil vlani prvý nukleárny test.
K ušiam diktátora Kim Čong-ila sa tak dnes už typický zvuk "Mierového zvonu," ale aj sirén, ktoré sa rozozneli presne v 8.15 ráno, opäť nedostali. Bohužiaľ.