Božena Gabriela Věnceslava Laglerová-Peterková sa narodila 11. decembra 1886 v Prahe ako siedme a posledné dieťa Jozefy Počtovej a Vojtěcha Laglera.
Vyrastala vo vzdelanej pražskej, dobre zabezpečenej meštianskej rodine. Významne ju však zasiahla skorá strata otca – zomrel, keď mala päť rokov.
Pomocnú ruku podal matke jej brat, český geológ, paleontológ a profesor Karlovej univerzity Filip Počta, ktorý sa stal Boženkin poručník.
„Matka ju viedla k tomu, čo bolo na začiatku dvadsiateho storočia považované u dievčat z podobného prostredia za samozrejmé – ku vzdelaniu, znalosti jazykov, hre na klavír, vedeniu domácnosti a neskôr aj k výhodnému sobášu. Božena sa však vymykala dobovým predstavám. Mala hudobný talent a už v šestnástich rokoch nastúpila na spevácke oddelenie pražského konzervatória. Neskôr, hoci ešte nebola plnoletá, si presadila študijný pobyt v Paríži,” hovorí pre HN magazín spisovateľka a autorka knihy Pastýřka snů o Božene Laglerovej Iva Tajovská.
Božena bola už v detstve iná ako jej rovesníčky z meštianskeho prostredia. Zatiaľ čo veľká časť dievčat jej generácie smerovala k výhodnému sobášu, ona chcela študovať a cestovať. A časom sa pridala aj túžba po lietaní.
„Bola cieľavedomá, samostatná a ochotná riskovať. V čase, keď ženy len získavali väčšiu spoločenskú slobodu, sa pohybovala v prostredí aviatiky a dokázala si v ňom získať rešpekt a uznanie.”
Operný spev a lietadlá
V roku 1906 absolvovala konzervatórium a nastúpila na miesto sólistky Vinohradského divadla.
„Výraznejší úspech však neprišiel. Dostávala menšie roly a samotné divadlo sprevádzali vnútorné spory aj nepriaznivé kritiky. Situáciu skomplikovali zdravotné problémy s hlasivkami po prekonanom zápale. Odporučili jej odísť do Paríža a v speve sa ďalej aj vzdelávať.”
Naďalej ju však trápili problémy hlasiviek, sľubná kariéra opernej sólistky tak už v začiatkoch skončila. Chvíľu sa venovala sochárstvu, no ani tento odbor ju dlho nezdržal.
Parížske prostredie na ňu zrejme zapôsobilo silnejšie než samotné štúdium. „Pohybovala sa medzi umelcami a bohémou a spoznala slobodnejší a modernejší svet. Krátko sa síce po návrate pokúšala venovať výtvarnému umeniu, ani tam však nenašla skutočné uplatnenie.“
Po návrate do Prahy začala navštevovať ČVUT (České vysoké učení technické), kde prednášal jej švagor, profesor Václav Felix, ktorý sa zaoberal experimentálnou fyzikou a lietaním na strojoch ťažších ako vzduch.
„Práve on ju v roku 1909 vzal na medzinárodnú leteckú výstavu do Frankfurtu a otvoril jej svet rodiacej sa aviatiky. Felix vtedy pôsobil aj ako predseda Českého aviatického družstva a Boženu neskôr v jej leteckých začiatkoch podporoval aj druhý švagor, doktor Z. Foustek,” pokračuje Iva Tajovská.
Podľa spisovateľky bola Božena Laglerová mimoriadne ctižiadostivá. Od začiatku sa usilovala stať sa prvou Češkou a zároveň prvou ženou z Rakúsko-Uhorska, ktorá získa pilotný preukaz. V začiatkoch letectva priťahovali podobné prvenstvá značnú pozornosť.
„Na rozdiel od časti vtedajšej bohatej spoločnosti pre ňu lietanie nepredstavovalo len módne dobrodružstvo. Brala ho vážne a bola ochotná mu všetko podriadiť.”
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo jej českí aviatici veľmi neverili.
- Ako jej borovice pri skúške zachránili život.
- Prečo na Kube prišla o peniaze aj lietadlo.
- Prečo ju armáda odmietla prijať k letcom.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.
