Čo keby sme prestali hľadať návod na dlhý život v tabletkách, výživových doplnkoch a najnovších wellness trendoch a pozreli sa na ľudí, ktorí sa vysokého veku dožívajú prirodzene? Práve to urobil americký autor Dan Buettner. Začal skúmať miesta, kde sa ľudia nezvyčajne často dožívajú deväťdesiatich či sto rokov, a nazval ich Modré zóny.
Pôvodne ich opísal päť: Sardíniu, Okinawu, grécky ostrov Ikaria, polostrov Nicoya v Kostarike a komunitu v kalifornskej Loma Linde. Nie všetky tieto lokality majú rovnakú vedeckú oporu a samotný koncept Modrých zón sa dnes podrobuje ďalšiemu skúmaniu. Napriek tomu je na nich niečo pozoruhodné.
Ľudia, ktorí tu tradične žili dlho, nemali jeden spoločný zázračný recept. Spoločný mali skôr spôsob života.
Žiadne fitko, zato veľa pohybu
Predstavte si bežný deň človeka zo Sardínie alebo Ikárie pred niekoľkými desaťročiami. Žiadny budík, ktorý ho núti o šiestej ráno behať na páse, ani aplikácia počítajúca kroky. Pohyb bol jednoducho súčasťou života.
V článku sa ešte dočítate:
- Čo Okinavčania robia inak pri jedle.
- Prečo je osamelosť rizikom aj pre zdravie.
- Akú úlohu môže mať zmysel v živote.
- Ktoré návyky sa dajú preniesť aj k nám.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
