Piatok poobede, v hlave zoznam úloh na pondelok a v mobile letenka alebo rezervácia hotela. Trend mestských mikrodovoleniek a intenzívnych víkendových pobytov ovládol náš životný štýl.
V snahe dobiť si batérie v rekordnom čase sa často púšťame do resetov, ktoré však majú dve celkom odlišné podoby. Kým jeden nás dokáže naštartovať, druhý môže byť len rafinovanou pascou, ktorá nás vyčerpá ešte viac.
Odborníčka na duševné zdravie PhDr. Alex Kotesová tvrdí, že za častou snahou o rýchly únik od práce sa často skrýva nepochopenie hranice medzi skutočnou regeneráciou a dočasným „vypnutím alarmu“.
Biologický fakt, nie zázrak
Otázka, či dokáže ľudský mozog počas intenzívnych 72 hodín naozaj zregenerovať, rozdeľuje odbornú verejnosť. PhDr. Alex Kotesová upozorňuje, že odpoveď nie je čiernobiela: „Nie je to len psychologická ilúzia, ale ani zázračný ‚reset tlačidlom OFF‘. Počas prvých 24 až 72 hodín mimo pracovného prostredia dochádza k reálnym biologickým zmenám. Klesá hladina stresových hormónov, upokojuje sa nervový systém, zlepšuje sa kvalita spánku a obnovuje sa schopnosť sústrediť sa. Človek často pociťuje príval energie a mentálneho priestoru.“
Zároveň však dodáva zásadné upozornenie pre tých, ktorí v krátkych pobytoch hľadajú univerzálne riešenie: „Treba však povedať, že tri dni nestačia na regeneráciu po mesiacoch alebo rokoch chronického stresu či vyhorenia. Takýto reset dokáže znížiť aktuálne preťaženie, no nevyrieši hlbšie príčiny vyčerpania. Je to skôr vypnutie alarmu než kompletná oprava systému.“
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo môže nabitý víkend únavu ešte zhoršiť.
- Komu krátky oddych pomáha najviac.
- Kedy tri dni voľna na regeneráciu nestačia.
- Ako má vyzerať pobyt, ktorý telo skutočne obnoví.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 46% na dočítanie.
Zostáva vám 46% na dočítanie.
