Prečo stále odkladáte to najdôležitejšie? Psychológ vysvetľuje, kedy už nejde len o lenivosť

V súčasnosti, ktorú charakterizuje vysoké tempo a neustály tlak na výkon, sa čoraz častejšie stretávame s fenoménom, ktorý mnohí vnímajú ako prejav lenivosti alebo neschopnosti riadiť si vlastný čas. Prokrastinácia však v skutočnosti predstavuje omnoho komplexnejší psychologický problém.

Nejde len o obyčajnú nechuť pracovať, ale o hlboko zakorenený mechanizmus sebaregulácie, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen našu pracovnú výkonnosť, ale aj celkovú kvalitu života, duševné zdravie a medziľudské vzťahy.

So psychológom, terapeutom a koučom Petrom Seemannom sme rozoberali mechanizmy tohto javu, jeho príčiny, klinické súvislosti, ale predovšetkým cesty, ktorými sa z tohto bludného kruhu dá uniknúť.

ROZHOVOR: Trápi vás emočné prejedanie? Toto je RIEŠENIE!

Rozlíšenie medzi odpočinkom a chronickým zlyhávaním

V psychologickej terminológii je kľúčové správne definovať hranice medzi prirodzenou potrebou organizmu regenerovať sa, lenivosťou a samotnou prokrastináciou. Prokrastinácia sa vo svojej podstate definuje ako dobrovoľné odkladanie zamýšľanej a dôležitej činnosti, hoci človek v danej chvíli vie alebo aspoň tuší, že mu toto konanie v budúcnosti spôsobí komplikácie.

Odborná literatúra ju preto chápe ako zlyhanie sebaregulácie, nie ako prejav lenivosti. Ako uvádza psychológ Mgr. Peter Seemann: „Steel ju opisuje ako typickú formu sebaregulačného zlyhania; Sirois ju definuje ako zbytočné odkladanie dôležitých úloh napriek očakávaným negatívnym dôsledkom.“

Chronická forma prokrastinácie sa líši od občasného „nechce sa mi“ tým, že nejde o izolovaný jav, ale o systematicky sa opakujúci vzorec správania.

Psychológ vysvetľuje, že chronická prokrastinácia nastáva vtedy, keď nejde o občasné „nechce sa mi“, ale o opakovaný vzorec, pri ktorom človek odkladá úlohy často, vo viacerých oblastiach života, pričom zažíva stres, hanbu, vinu, zhoršený výkon alebo narušené vzťahy.