Dospelosť kedysi znamenala niečo, k čomu sa človek chcel dopracovať. Bola spojená so slobodou, rešpektom, samostatnosťou a pocitom, že konečne vstúpil do sveta, v ktorom rozhoduje sám za seba.
Dnes to už tak jednoznačne neplatí. Najmä v západných spoločnostiach sa dospelosť čoraz častejšie nespája s výsadou, ale s únavou, drahým bývaním, neistotou a tlakom. A preto sa odkladá.
Pozorovať to môžeme na štýle života. Podľa Pew Research sa dnešní mladí dospelí neskôr sobášia, neskôr majú deti a častejšie bývajú s rodičmi.
Americký Census Bureau vlani ukázal ešte tvrdší obraz: kým v roku 1975 zvládala takmer polovica ľudí vo veku 25 až 34 rokov štyri základné míľniky dospelosti, teda bývanie mimo rodičovského domu, prácu, manželstvo a deti, v roku 2024 to bola už menej než štvrtina.
To, samozrejme, neznamená, že mladí ľudia nechcú niesť žiadnu zodpovednosť. Časť príbehu je celkom prozaická. Americké ministerstvo financií na konci roka 2024 upozornilo, že dnešní mladí dospelí súťažia o bývanie aj prácu v inom prostredí než ich rodičia. A keď je samostatnosť drahšia, prirodzene sa odkladá.
Popri odkladanom osamostatňovaní sa však ukazuje aj širší problém dospievania. Viaceré štúdie poukazujú na slabšie základné zručnosti, horšie zvládanie tlaku aj väčšiu tendenciu vyhľadávať komfortnú zónu.
Keď sa z dospelosti stane výkon
Veľmi presne to ukazuje súčasný slang. V zahraničí sa udomácnilo slovo „adulting“, teda akési „hranie sa na dospelého“. Používa sa na pomenovanie celkom bežných vecí. Platíte účty, navarili ste si, podali daňové priznanie alebo sa objednali k lekárovi? To všetko je „adulting“, vystúpenie z komfortu a nutnosť „hrať sa na dospelého“.
Nie...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
