Cesty za poznaním a vedeckým výskumom môžu byť zaujímavé. Na počiatku jednej bolo obyčajné rodinné „zaváranie“. Janet Gutiérrezová sa vybrala za svojou starou mamou do mexického štátu Jalisco, aby ju naučila vyrábať syr a džemy zo sezónneho ovocia, ktorými sa preslávila v blízkom okolí.
Márne sa starkú snažila presvedčiť, že by tieto pochúťky mala vyrábať vo väčšom. „Odvtedy som mala v hlave myšlienku, že niektoré jedlá a potraviny v Mexiku nie sú dostatočne využívané v širšom meradle. A aj to bolo jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla študovať potravinárske inžinierstvo,“ vysvetľovala pri preberaní ceny Rómulo Garza Award, ktorá patrí k najvýznamnejším technologicko-vedeckým oceneniam v Mexiku.
Mladá žena sa v rámci štúdia a neskoršieho samostatného výskumu začala zameriavať na látky v jednotlivých potravinách, ktoré by sa dali využiť na zdravotné účely. V roku 2000 pri prehrýzaní sa odbornou literatúrou narazila na štúdie, ktoré dávali do súvisu nízky výskyt rakoviny prsníka v Japonsku so sójou, ktorá sa v krajine vychádzajúceho slnka v hojnej miere a v rôznych podobách je.
„Vedúcemu výskumnej skupiny, v ktorej som pôsobila, Sergiovi Sernovi som povedala, že aj v Mexiku by sme mohli možno mať produkt, ktorý sa konzumuje vo veľkom a pomáha predchádzať rakovine,“ pokračuje v spomienkach. „Keď sme sa tým začali podrobnejšie zaoberať, všimli sme si nižší výskyt rakoviny prsníka v štátoch Mexika, kde bola vyššia spotreba čiernej fazule.“ Mali tak základ, od ktorého sa mohli odraziť.
V galérii si pozrite aj potraviny, ktoré môžu liečiť a ako to funguje:
Baklažán
Pomerne kuriózny, ale reálny je príbeh o tom, ako táto zelenina pomohla pri liečbe cystickej fibrózy. Keď v roku 2010 juhoafrická vysokoškoláčka Lilli Holst oškrabala kúsok hliny zo spodku nahnitého baklažánu v rámci projektu Juhoafrickej univerzity v KwaZulu-Natal, netušila, že tým zachráni život britskej tínedžerke.
Výskum univerzity sa sústreďoval na bakteriofágy, teda vírusy, ktoré sú schopné infikovať a ničiť baktérie. Ten, ktorý našla Lilli, dostal meno Muddy, a spolu s ďalšími 15-tisíc fľaštičkami z celého sveta sa pripojil k zbierke bakteriofágov mikrobiológa Grahama Hatfulla z University of Pennsylvania.
Nič nenaznačovalo, že by mohol byť niečím výnimočný. Až dovtedy, keď sa v nich biológ o sedem rokov neskôr začal „prehrabávať“ a snažil sa nájsť fágy, ktoré by mohli pomôcť pacientke s cystickou fibrózou. Dievča ležalo v londýnskej nemocnici po dvojnásobnej transplantácii pľúc a hrozilo, že kvôli rozsiahlej bakteriálnej infekcii, na ktorú nezaberali žiadne antibiotiká, svoj boj prehrá.
Nuž a práve koktail fágov, ktorý sa vedcom podarilo z Muddyho namiešať, sa ukázal ako život zachraňujúci. Samozrejme, vy nemusíte zachádzať do takýchto extrémov. Táto chutná zelenina obsahuje vápnik,draslík, horčík, fosfor, železo, mangán, vitamíny skupiny B, rozpustnú vlákninu, antokyány a ďalšie bioaktívne látky.
Okrem antibiotických, anticholesterolových a detoxikačných účinkov posilňuje činnosť pečene, žlčníka a pankreasu, pomáha zlepšovať stav pri reumatoidných ťažkostiach a podporuje trávenie a zdravie črevnej mikrobioty.
Prospieva aj cievnym stenám a odporúča sa ako prevencia žilových ochorení. Vo forme obkladu sa odporúča na kožné problémy, napríklad pri lupienke, ekzémoch, zle sa hojacich zraneniach i popáleninách. Zmierňuje totiž svrbenie, regeneruje pokožku a urýchľuje hojenie. SNÍMKA: Pixabay
Začali teda čierne fazule, ich účinné látky a eventuálne pôsobenie na zdravie obracať zo všetkých strán. Postupne k nim pridali ďalšie ako cícer, nopál (jedlý kaktus, ktorý u nás poznáme ako opunciu) a agáve. Výsledky boli povzbudzujúce.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.